Daj, Pane, bych bol uveden

432. DAJ, PANE!

1. Daj, Pane, bych bol uveden

kde tisíc liet, jak jeden deň,

(: kde láska Tvoja, dobrota

rozdáva vence života.:)

2. No, pred tým miestom, Bože môj,

zavaruj, ochráň, pri mne stoj,

(: až povoláš ma v tam ten svet:

kde jeden deň, jak tisíc liet. :)

3. Ó, Ježišu, len u Teba

je istá cesta do neba.

(: Žiadny k Otcovi nevchádza,

kto milosť Tvoju obchádza. :)

4. Na Tvojom srdci,

Ježiši, sa časná bolesť utíši;

(: bo v svätom Tvojom objatí

hriech sa už viacej nevráti. :)

Púť naša vedie bližšie k domu

431. PÚŤ NAŠA VEDIE

1. Pút naša vedie bližšie k domu.

Prečo ťa objal smútku mrak?

K Otcovi nášmu,

v sláve tomu čo čaká

na nás s láskou tak!

2. Z ďalekej, dlhej cesty tôňou,

ktože by nešiel domov rád?

Tam kraj môj rodný,

sním len o ňom, čo sa mám

na tŕň pozerať!

3. Cez hmly a noci temnej chmáry

už vidno z diaľky svetiel kmit.

To svetlo z domu do tiem žiari.

Ó, by som tam už mohol byť!

4. Už koniec bude mojej púti,

zhodím už z ramien cesty tiaž!

Hriech tam už ostňom

nezarmúti ... Bože, veď

Tys‘ ten Domov náš!

Ó, duša, spievaj a chválu vzdávaj

430. Ó, DUŠA, SPIEVAJ!

1. Ó, duša, spievaj a chválu vzdávaj;

kúpil ťa Ježiš krvou Sebe;

pozbavil zlého, Ducha Svojeho

ku spaseniu On sám dal tebe.

(: Ó, srdce moje, vzdaj Jemu česť,

bo zachovať ťa On mocný je.

Len plesaj stále, nedbaj na žiale,

boj skončí sa hneď už.:)

2. Večnosti kraje, v nich rozkoš zreje,

sú teraz žitia môjho už cieľ.

To mesto Salem uprostred paliem

večne mám dostať, hľa, za podiel.

(: Jak biedne všetko je na zemi

oproti tomu, čo kynie mi!

V ústrety jasám domova krásam!

Čo, až tam spočiniem! :)

3. Len malá chvíľa a dôjdem cieľa,

do preskvúcich tých, ach, raja brán.

Prostý už zlého Priateľa ctného

zriem, ktorý za mňa bol v obeť dán‘

(: Ó, čuj to, nebo i celá zem:

Pri tróne Jeho ja bývať smiem,

kde kynú palmy a znejú žalmy

večne ku Jeho cti. :)

Ideme domov, hore do raja

429. IDEME DOMOV

1. Ideme domov, hore do raja,

nevädnúce kde voňajú kvety.

Ej! Do zdravého letíme kraja,

smrti kde osteň s nami nevletí.

Čujte! Hľa, blízko šum žitia stromov!

(: Ideme domov! :)

2. Ideme domov, hor‘ nad oblaky,

Otec náš v sláve večnej kde tróni.

Nám za podnože zostanú mraky

hriechu a zeme bolestné stony.

Čujte! Hľa, blízko šum žitia stromov!

(: Ideme domov! :)

3. Ideme domov, do ríše krásy.

Ježiša Kráľa kde náruč čaká.

Tam láska s mierom ruky podá si

i večnej slasti prelesť storaká.

Čujte! Hľa, blízko šum žitia stromov!

(: Ideme domov! :)

4. Ideme domov, do slávy mesta,

otvorené nám v ňom nebies brány,

vystlaná kvietím neviny cesta,

vnútri schystané blaženstva stany.

Ach, čujte, čujte šum žitia stromov!

(: Ideme domov! :)

V nebies domove zídeme sa zas

428. V NEBIES DOMOVE

1. V nebies domove zídeme sa zas,

tam, nad hviezdami v ríši večných krás.

Láska nás spojí, žiaľ prestane, tam

Baránok Boží bude vládnuť Sám!

2. Hriech tam nevojde, pominie bolesť

v srdciach, na tvárach bude večná slasť,

keď si podáme ruky znovu zas,

tam nad hviezdami vprostred večných krás.

3. Vďak‘, chválu vzdajme Pánu Ježiši,

On istá cesta k Otcovej ríši.

Sám k Sebe všetkých pozvať si nás dal;

hodný je Pán náš vďaky, večných chvál!

Nad hviezdami, v ríši večnej slávy

427. NAD HVIEZDAMI

1. Nad hviezdami, v ríši večnej slávy,

vlasť je moja, blaho jediné.

Ja k nej s túžbou hľadím do diaľavy,

dokiaľ žijem v chladnej cudzine.

2. Do brán tvojich, mesto sväté, čisté,

kde už nieto hriechu, trápenia,

s hymnou na rtoch, s palmou vojdem iste,

dedič slávy, dieťa spasenia.

3. Tam žiť budem v sláve so svätými,

oblečený v snehobiely šat,

v oddanosti pred Ním kľakať s nimi,

z lásky zdroja dušu napájať.

4. Smútiš snáď, že hasnú zlaté zore,

že sa temno valí z všetkých strán?

Nič to, brat môj! Upri zraky hore!

Príde už, ó, príde drahý Pán!

Otčina

426. OTČINA

1. (: Otčina, :) čiže krásna si!

Ó, túžim sa skôr ponoriť do tvojej tíšiny.

Svet tento vlasťou mi nie je,

bo srdce nedlie v ňom;

len v tebe, vlasti nebeská,

len v tebe dušou som

(: Otčina, :) čiže krásna si!

Ó, túžim sa skôr ponoriť do tvojej tíšiny.

2. (: K nebesiam, :) s túžbou pozerám.

Tak mnohí drahí sú už tam;

ja za nimi ísť mám.

Boj tvrdý tu a sparný deň

v tom svete bezbožnom.

Mne úzko je, ach úzko mi v tom stane pútnickom.

(: K nebesiam, :) s túžbou pozerám.

Tak mnohí drahí sú už tam;

ja za nimi ísť mám.

3. (: Skoro už, :) prejde skúšok čas!

Vo vlasti nebies okúsim večného blaha jas.

Tam radosť čaká bez zmeny;

čo oko nezrelo, to dostane tam;

ó tam vždy žiť budem veselo!

(: Skoro už, :) prejde skúšok čas!

Vo vlasti nebies okúsim

večného blaha jas.

Až ponad zem ja zaletím

425. AŽ PONAD ZEM

1. Až ponad zem ja zaletím,

v rajských sa nivách posadím,

hárf zlatých kde, hľa, sladký tón

obtáča Baránkov svätý trón.

2. Mne harfu dá tiež anjel tam,

naučí, ako zahrať mám

tú novú pieseň večných krás.

Ten hymnus samá je sláva, jas!

3. V ňom niet žalosti, plakania,

bôľneho z hriechov kajania,

ni prosby smutnej lkavý hlas:

Odpusť, ach, odpusť mi ešte raz!

4. Ó, pieseň slávy, plná krás,

víťazov pieseň samý jas,

túžim čím skôr ťa zanôtiť

tam, kde bez hriechu smiem sväte žiť.

Krásna si, moja otčina

424. KRÁSNA SI, MOJA OTČINA!

1. Krásna si, moja otčina,

domov môj, vlasť ty jediná!

(: Vy šíre naše hory,

kde básnik piesne tvorí

a snov sa rodí vidina! :)

2. No, pravé blaho v tebe niet.

Ach, neskrýva ho šíry svet.

(: Tá prelesť večnej ceny

nemá, veď bez premeny

ničoho nikde nevidieť. :)

3. Ako vták zemou letí čas,

vyvolá, lebo zbaví krás,

(: buď rodí, lebo morí,

raz stavia a zas borí.

Smiechu i plaču nesie hlas.:)

4. Zhlaholí piesne zvučný tón,

zástony neprehluší on,

(: bo ľudstvo zotročené,

pokoja pozbavené

zabudlo cestu na Sion.:)

5. Bárs kol mňa rajsky krásny svet,

predsa tu pre mňa blaha niet

(: Kvet vonia, vtáctvo peje

a mne sa srdce chveje

túžbou ta hore zaletieť.:)

6. Tam, tam do pravej otčiny,

kde nejestvujú vidiny,

(: kde krása trvá večne,

zvuk hymny nekonečne

obtáča prestol jediný.:)

Bárs je krásne tu na zemi

423. BÁRS JE KRÁSNE

1. Bárs je krásne tu na zemi,

bárs je krásny tento svet,

predsa túžim ta zaletieť

kde po hriechu stopy niet.

Ta, kde Ježiš v sláve tróni,

kde Mu slúžia milióny,

(: ó, ta, kde ten nový svet! :)

2. Po tej novej túžim vlasti,

ktorú Ježiš pripravil

a na miesto hviezd, mesiaca

Sebou samým osvietil.

Kde nad všetkým On si tróni,

kde slávia Ho milióny,

(: tam bych Ho rád tiež slávil. :)

3. Utrpenia kde už nieto,

zato vládne pokoj, znám,

tam bych Mu rád nohy zľúbal.

Ó, bych už bol tam, ach tam.

Verím, že ma vezme k Sebe

a že ja raz prídem v nebe:

(: tam Mu večnú poctu vzdám. :)

Nad horami vysoko

422. NAD HORAMI VYSOKO

1. Nad horami vysoko,

v slávnej otčine,

v slávnej nebies otčine,

žije Ježiš, Ježiš môj,

duše mojej blaho jediné.

2. Milióny anjelov

pred Ním kľakajú,

pred Ním v túžbe kľakajú;

jeden pohľad láskavý

z očí Jeho svätých čakajú.

3. Ach, ten pohľad predrahý,

plný milosti,

plný lásky, milosti

patrí na mňa; vysloviť

neznám hĺbku jeho sladkosti.

4. Zem i nebe v pokore

ležia pri nohách,

ležia Jemu pri nohách.

V ríši pekla strašlivej

meno „Ježiš“ budí hrozný strach.

5. A mne vraví láskave:

„Ty sa nič neboj;

ty sa duša, nič neboj!

Milujem ťa, na veky

ty si moja a Ja celý tvoj!“

6. On je Kráľom všech kráľov,

večnú dostal moc;

Božiu dostal slávu, moc.

Svetlo Jeho svätosti

nevyhasí žiadna hriechu noc.

7. Mne vzdor mojej hriešnosti

ruku podal: “Poď!

Poď ku Mne a za Mnou poď!

V ranách mojich skryješ sa

pred prívalom súdu strašných vôd!“

Hore nad hviezdami

421. HORE NAD HVIEZDAMI

1. Hore nad hviezdami

prekrásne mesto znám.

(:(: Blažený domov :)

chystá mi Ježiš tam. :)

                             

2. Noc v ňom nevyvodí,

zahnaná jasným dňom;

(:(: hriech neporuší, :)

večné plesanie v ňom. :)

3. Nieto tam stonania

nemocných, strápených;

(:(: tam odpočinok :)

pre všetkých zomdlených. :)

4. S miláčky smutného

nieto v ňom lúčenia.

(:(: Čas neukráti :)

blaženosť zídenia. :)

5. Kto ma skôr uvedie

v preblažený ten svet,

(:(: kde neprávosti :)

a chýb už viacej niet? :)

6. Kto vstup mi uľahčí

do perlových tých brán?

(:(: To len On môže, :)

Ježiš, môj Boh a Pán! :)

Túžobne, Pane, vzhliadam za Tebou

420. TÚŽOBNE, PANE

1. Túžobne, Pane, vzhliadam za Tebou

do neba ponad zem do slávy tam,

(: kde žiješ obklopený velebou,

Panovník vesmíru, jediný sám.:)

2. Čaty kde pred bielym trónom hrajú,

zvuk zlatých hárf šírym nebom letí,

(: Kráľovi koruny kde skladajú

ku nohám blažené Božie deti.:)

3. Môj duch sa nemôže uspokojiť,

nestačí jemu len pozemský jas:

(: nádherným životom túži on žiť

tam s Tebou uprostred nadhviezdnych krás.:)

4. Ó, krídla, kdeže ste, krídla moje?

Vzlietla bych nad hory do slávy tam,

(: kde skončia víťazstvom všetky boje,

kde mieru stavajú nádherný chrám.:)

5. Ticho! Oj, ticho! - Len kratučký čas

potrvá pozemskej žalosti tieň.

(: Vznesieš sa, ó duša, v ríš večných krás,

až svitne raz tvojho odchodu deň.:)

6. Pracuj, čakaj, veď raz máš kraľovať

a slniť na veky v sláve sa tam,

(: kde po Golgate trón smel zaujať

Ježiš - Kráľ, Spasiteľ, tvoj Boh a Pán! :)

Bárs je svetom cesta úzka

419. BÁRS JE SVETOM

1. Bárs je svetom cesta úzka, tŕnistá,

Kráľa nášho zrieme raz.

Oj, uletí navždy mrákava hmlistá,

až uzrieme Kráľa raz.

Zbor: Áno, Kráľa máme zrieť,

s Ním do slávy zaletieť.

Vykúpení krvou, voľní na veky,

Kráľa nášho máme zrieť!

2. Po života bojoch, biede úzkosti,

uvidíme Kráľa raz,

kde niet rozlúčenia, v ríši radosti,

uvidíme Kráľa raz!

Zbor: Áno, Kráľa máme zrieť,

s Ním do slávy zaletieť.

Vykúpení krvou, voľní na veky,

Kráľa nášho máme zrieť!

3. Až po horúcom dni slnko zapadne,

uvidíme Kráľa raz.

Až víťazstvo, pokoj navždy zavládne,

uvidíme Kráľa raz!

Zbor: Áno, Kráľa máme zrieť,

s Ním do slávy zaletieť.

Vykúpení krvou, voľní na veky,

Kráľa nášho máme zrieť!

Až ja prídem k Tebe, Pane Ježiši

418. AŽ JA PRÍDEM K TEBE!

1. Až ja prídem k Tebe, Pane Ježiši,

pokloniť sa vrúcne duch si uspieši.

Tam pri nohách Tvojich tíško čakať chcem,

kým tvár neobrátiš, kým jej krásu zriem.

2. Až ja prídem k Pánu, Pánu Ježiši,

On mňa neodstrčí, On mňa vyslyší.

On, Baránok Boží, zomrel za hriech môj;

On ďalej opatrí, dodrží sľub Svoj.

3. Až ja prídem k Pánu, Pánu Ježiši,

On bolesti moje všetky utíši.

Miloval ma dávno, prv než som Ho znal;

jak by zaprel teraz, čo sám v dušu dal?

4. Nie som síce hodný, bárs aj z diaľky len,

zrieť Ťa tam, kde v sláve anjelmi si cten‘!

Ale Ty i v smrti Pán si života,

a nad všetko väčšia Tvoja dobrota.

5. Ó, aký to bude zmilovania div,

že i prvý z hriešnych s Tebou bude živ!

Doba večných vekov nie je dlhá dosť,

osláviť tej lásky moc a velikosť.

Sione nádherný, zlatý

417. SIONE NÁDHERNÝ!

1. Sione nádherný, zlatý,

ty sídlo pokoja!

Túžieva po tebe srdce

tu v ríši rozbroja. 

Zbor: Ó, mesto nádherné, sväté,

sľúbený domov môj!

Tak často vídavam vo snách

vytúžený obraz tvoj!

2. Tu dušiam trúchlivým, chorým

slniečko vychádza;

v nebeských zboroch tu pútnik,

cieľ púti dochádza.

Zbor: Ó, mesto nádherné, sväté,

sľúbený domov môj!

Tak často vídavam vo snách

vytúžený obraz tvoj!

3. Ach, tu trón Ježišov žiari,

a kúzli slávou On!

Čo viac, až združil sa k nemu

novej tam piesne tón!

Zbor: Ó, mesto nádherné, sväté,

sľúbený domov môj!

Tak často vídavam vo snách

vytúžený obraz tvoj!

Ó, Sion! Ty mesto spásy

416. Ó, SION, SION!

1. Ó, Sion, Sion! Ty mesto spásy,

blahoslavených nádherná vlasť,

ríša nadzemskej radosti, krásy,

smieť ťa raz vidieť, aká to slasť!

2. Ó, Sion, Sion! Ty mesto slávy,

otčina blaha, pokoja stan.

Slobody, pravdy útulok pravý,

kedy že vstúpim do tvojich brán?

3. Ó, Sion, Sion! Ty mesto večné,

víťazných bojov konečný cieľ.

Aká to radosť, vedieť bezpečne,

z milosti že mám tiež v tebe diel!