422. NAD HORAMI VYSOKO
1. Nad horami vysoko,
v
slávnej otčine,
v slávnej nebies otčine,
žije Ježiš, Ježiš môj,
duše
mojej blaho jediné.
2. Milióny anjelov
pred Ním
kľakajú,
pred Ním v túžbe kľakajú;
jeden pohľad láskavý
z očí Jeho
svätých čakajú.
3. Ach, ten pohľad predrahý,
plný milosti,
plný lásky, milosti
patrí na mňa; vysloviť
neznám hĺbku
jeho sladkosti.
4. Zem i nebe v pokore
ležia
pri nohách,
ležia Jemu pri nohách.
V ríši pekla strašlivej
meno „Ježiš“
budí hrozný strach.
5. A mne vraví láskave:
„Ty
sa nič neboj;
ty sa duša, nič neboj!
Milujem ťa, na veky
ty si moja a Ja
celý tvoj!“
6. On je
Kráľom všech kráľov,
večnú dostal moc;
Božiu dostal slávu, moc.
Svetlo
Jeho svätosti
nevyhasí žiadna hriechu noc.
7. Mne
vzdor mojej hriešnosti
ruku podal: “Poď!
Poď ku
Mne a za Mnou poď!
V ranách mojich skryješ sa
pred prívalom
súdu strašných vôd!“
Нема коментара:
Постави коментар