424. KRÁSNA SI, MOJA OTČINA!
1. Krásna si, moja otčina,
domov môj, vlasť ty jediná!
(: Vy šíre naše hory,
kde básnik piesne tvorí
a
snov sa rodí vidina! :)
2. No, pravé blaho v tebe
niet.
Ach, neskrýva ho šíry svet.
(: Tá prelesť večnej ceny
nemá, veď bez
premeny
ničoho nikde nevidieť. :)
3. Ako
vták zemou letí čas,
vyvolá, lebo zbaví krás,
(: buď rodí, lebo morí,
raz
stavia a zas borí.
Smiechu i plaču nesie hlas.:)
4. Zhlaholí piesne zvučný tón,
zástony neprehluší on,
(: bo ľudstvo zotročené,
pokoja pozbavené
zabudlo
cestu na Sion.:)
5. Bárs kol mňa rajsky krásny svet,
predsa tu pre mňa blaha niet
(: Kvet vonia, vtáctvo peje
a mne sa srdce
chveje
túžbou ta hore zaletieť.:)
6. Tam, tam do pravej otčiny,
kde nejestvujú vidiny,
(: kde krása trvá večne,
zvuk hymny nekonečne
obtáča prestol jediný.:)
Нема коментара:
Постави коментар