Nad hviezdami, v ríši večnej slávy

427. NAD HVIEZDAMI

1. Nad hviezdami, v ríši večnej slávy,

vlasť je moja, blaho jediné.

Ja k nej s túžbou hľadím do diaľavy,

dokiaľ žijem v chladnej cudzine.

2. Do brán tvojich, mesto sväté, čisté,

kde už nieto hriechu, trápenia,

s hymnou na rtoch, s palmou vojdem iste,

dedič slávy, dieťa spasenia.

3. Tam žiť budem v sláve so svätými,

oblečený v snehobiely šat,

v oddanosti pred Ním kľakať s nimi,

z lásky zdroja dušu napájať.

4. Smútiš snáď, že hasnú zlaté zore,

že sa temno valí z všetkých strán?

Nič to, brat môj! Upri zraky hore!

Príde už, ó, príde drahý Pán!