Môj Jezu, tak Ťa milujem

246. MÔJ JEZU

1. Môj Jezu, tak Ťa milujem!

Ach, viac než celý svet!

Veď odkedys‘ mi priateľom,

znám mieru vonný kvet.

Zbor: Ach, tak veľmi som nevedel,

jak predobrý si Ty;

ach, neznal som, že Tvoja krv

od hriechu očistí.

2. Aj ľudskej lásky sladkosť znám,

no Tvoja nad ňu je.

Zvuk mena Tvojho v srdci mi

vždy ako pieseň znie.

Zbor: Ach, tak veľmi som nevedel,

jak predobrý si Ty;

ach, neznal som, že Tvoja krv

od hriechu očistí.

3. Tichučko v duši mojej dlieš,

s Tebou lúč radosti.

Ó, nemať Tvojej lásky svit,

zhynul bych v temnosti!

Zbor: Ach, tak veľmi som nevedel,

jak predobrý si Ty;

ach, neznal som, že Tvoja krv

od hriechu očistí.

4. Ó, Jezu drahý, Jezu môj!

Keď už tu u Teba

tak sladko je, čím viac až raz

zriem Ťa v stred krás neba!

Zbor: Ach, tak veľmi som nevedel,

jak predobrý si Ty;

ach, neznal som, že Tvoja krv

od hriechu očistí.

Aká radosť, smieť raz vidieť

245. AKÁ RADOSŤ!

1. Aká radosť, smieť raz vidieť

spásu ľudu svojeho!

Celé nebo zdieľa so mnou

nádej srdca mojeho.

Ježiš Kráľ zvíťazí,

podmaní, zachráni!

2. Úžas plní srdce celé

nad národa spasením.

„Nájde sa lekárstvo v Galád!“

volám hlasom rozchveným.

Ježiš Kráľ zvíťazí,

uzdraví, zachráni!

3. Dňom nocou Mu chválu vzdávam,

že budem vyprostený.

Mládež naša vstane z hrobov,

s ňou i Sion zrumený.

Ježiš Kráľ zvíťazí,

obživí, zachráni!

Radujem sa že už patrím

244. RADUJEM SA ŽE UŽ PATRÍM

1. Radujem sa, že už patrím medzi zvolených,

krvou svätou Baránkovou od vín obmytých,

postavený medzi ten ľud, ktorý vykúpil

Kristus a zaň hroznú bolesť i smrť podstúpil.

2. Ja som si to nezaslúžil, Pán mi milosť dal,

On sa nad mnou, priestupníkom, z lásky zmiloval,

ku povstaniu z môjho pádu sám mi pomohol

a na drahé srdce Svoje vrúcne pritiahol.

3. Čím by som sa Mu odslúžil? Ach, veď nič nemám!

Za tú Jeho vernú lásku, len seba Mu dám.

Ak ma prijme v prácu Svoju, chcem Mu pomáhať,

duše hriešne k Jeho nohám svätým privádzať.

Bol som mŕtvy v vinách

243. BOL SOM MŔTVY ...

1. Bol som mŕtvy v vinách,

hriechoch, bez nádeje žitia.

Teraz žijem v nebies ríšach

s Kristom, bez umretia.

Je pravda, že môj Spasiteľ

na kríži za mňa pnel?

Ja verím, žes‘ ma vykúpil,

bych večne s Tebou žil.

2. Ó, Ty hĺbka lásky večnej,

Teba nevyváži

srdce vďačné za smrť Tvoju,

ktorá tak ho blaží.

Je pravda, žes‘ ma miloval

a za mňa život dal!

Ja vidím Tvojej lásky div,

verím, žes‘ milostiv.

3. Plesám: „Srdce zhojils moje!

Tebe seba dávam.

Svoj už nie som, - cele len Tvoj,

Teba očakávam.

Je pravda, že si zhojil ma,

ó, milosť bezodná ...!

Ja verím Tebe; abych žil,

po tom som zatúžil.

4. Raz, ach, Pane, bol som v hriechoch;

teraz želiem nad tým.

Dnes len s Tebou v nebies ríšach

žiť chcem srdcom svätým!

Je pravda, že hlas čujem Tvoj:

„Milujem ťa, si môj!

Verím, slasťou sa zachvievam,

- veď v Bohu spočívam.

Šťastne je byť spaseným

242. ŠŤASTNE JE, BYŤ SPASENÝM!

1. Šťastne je, byť spaseným v krvi Tvojej!

Ó, Ježišu, hlboko vnor ma do nej!

Uvoľnený, od hriechu očistený,

jasám plný radosti: „Pán je verný!“

Zbor: Ó, chváľ Jeho lásky moc,

(: chváľ Jeho lásky moc, :) ona spasí!

2. Šťastne je byť spaseným v krvi Tvojej,

ó, Ježišu, zmužilosť čerpám len z nej.

Svetlo novej milosti / svieti i mne!

Viacej nepochybujem, veď Tys´ pri mne!

Zbor: Ó, chváľ Jeho lásky moc,

(: chváľ Jeho lásky moc, :) ona spasí!

3. Štastne je, byť spaseným v krvi Tvojej;

všetkých chorôb lekárstvo spočíva v nej.

Starosť Ty v blaho zmeníš, ó Ježiši!

Pokoj kynie v náručí Tvojom duši.

Zbor: Ó, chváľ Jeho lásky moc,

(: chváľ Jeho lásky moc, :) ona spasí!

4. Jezu na kríž pribitý, k Tebe jasám;

u Teba, môj Boh a Pán, pokoj hľadám.

S Tebou zmôžem smrti noc v slávne ráno.

Ó, slovo preblažené: „Dokonáno!“

Zbor: Ó, chváľ Jeho lásky moc,

(: chváľ Jeho lásky moc, :) ona spasí!

Poďte, milí, uvážte vec

241. POĎTE, MILÍ

1. Poďte, milí, uvážte vec, najdôležitejšiu.

Nad zemské poklady vôbec, srdcu najslastnejšiu.

Čo pred veky Boh predzriadil,

a v Kristu bol raz prisľúbil:

Dary vzácne, žitia slastné už slávne vyplnil.

Zbor: Čo oko nezrelo, (: nezrelo, :)

zašlých čias nesmelo, (: nesmelo :)

Ucho nepočulo a na srdce ľudské nevstúpilo,

čo pripravil Boh všetkým tým, ktorí milujú Ho. 

2. Jak vysoký je, ó Bože,a Preslávny Tvoj cieľ,

to na zemi nikto z ľudí pochopiť nemohol.

Že milosť Tvoja veliká vymani z diabla hriešnika,

a to len skrze smrť Krista, vymaní doista.

Zbor: Čo oko nezrelo, (: nezrelo, :)

zašlých čias nesmelo, (: nesmelo :)

Ucho nepočulo a na srdce ľudské nevstúpilo,

čo pripravil Boh všetkým tým, ktorí milujú Ho. 

3. Ó, milosti, nad jej mocou zadivený stojím,

a tajuplnú jej spásu si pevne vždy svojím.

Chcem svedčiť, spievať srdečne a vzdávať jej obete chvál,

že i ja nehodný som sa jej účastníkom stal.

Zbor: Čo oko nezrelo, (: nezrelo, :)

zašlých čias nesmelo, (: nesmelo :)

Ucho nepočulo a na srdce ľudské nevstúpilo,

čo pripravil Boh všetkým tým, ktorí milujú Ho. 

Som spasený a dobre o tom viem

238. SOM SPASENÝ!

1. Som spasený a dobre o tom viem;

spasený krvou v nebe putujem.

Som spasený; že Boh je verný, znám,

a v zemi, kde všetko nové, diel mám.

2. Som spasený, už putá nenosím;

satanu slúžiť viacej nemusím.

Som spasený a dobre o tom znám,

že v zemi, kde všetko nové, diel mám.

3. Som spasený bez zásluh, milosťou,

Kristu slúžiť chcem za to s radosťou.

Som spasený a blažene vyznám,

že v zemi, kde všetko nové, diel mám.

4. Som spasený a teba tiež volám:

„Poď k Ježišovi! On je spása Sám.

Že miluje ťa tak jak mňa, poznáš;

zvieš, v novej zemi že i ty diel máš!“

Keď ospravedlnený vierou

239. KEĎ OSPRAVEDLNENÝ VIEROU

1. Keď ospravednený vierou, z milosti

a pokoj s Bohom vzácny mám.

Tu vzdor všetkým diabolským pokušeniam,

ja vždycky radostne zaplesám.

Zbor: (: Aká slasť, :) aká slasť duši,

keď smie v Pánu spočívať. 

2. Keď satan v chytrosti úklady strojí,

chcúc priviesť do pochybnosti,

Pán vraví: “Dokonal som, buď spokojná,”

si čistý! skrze krv z milosti.

Zbor: (: Aká slasť, :) aká slasť duši,

keď smie v Pánu spočívať. 

3. Moje hriechy vzniesol Baránok Boží tam,

v nedosažiteľnú diaľ;

na popravné miesto a potupný kríž,

tam zmizli bôle srdca a žiaľ.

Zbor: (: Aká slasť, :) aká slasť duši,

keď smie v Pánu spočívať. 

4. Teraz žijem Bohu skrze Krista len,

On svieti slovom na cestu,

Duchu Jeho rád dám sa viesť

každý deň radostne k určenému mies tu.

Zbor: (: Aká slasť, :) aká slasť duši,

keď smie v Pánu spočívať. 

Mne dostalo sa zmilovania

24O. MNE DOSTALO SA ZMILOVANIA

1. Mne dostalo sa zmilovania

bez všetkých zásluh, hodností.

Bárs pyšné srdce nežiadalo,

mne dostalo sa milosti.

Znám to a plesám radosťou

(: nad nevídanou milosťou. :) 

2. Ja som si iné nezaslúžil

od Boha, iba samý hnev,

a hľa, zmierenie vyzískala mne

Syna Jeho vzácna krv.

Ako tam prídem? Čo to je?

(: Milosrdenstvo, iné nie! :) 

3. Tebe to musím, Bože, vyznať

i ľuďom, keď sa spýtajú.

Milosťou Tvojou chcem sa chváliť,

veď väčšie nad ňu nemajú.

Klaniam sa, plesám radosťou

(: nad Tvojou, Jezu, milosťou. :)

Milosť Božia, Hallelujah

237. MILOSŤ BOŽIA

1. Milosť Božia, Hallelujah,

už sa nám zjavila,

a okovov, Hallelujah,

hriechu nás zbavila.

Zbor: Vzdajme Pánu chválu, česť,

za radostnú spásy zvesť!

Ponáhľajme, Hallelujah,

ju šírym svetom niesť!

2. Milosť Božia; Hallelujah,

zvestuje sa ľuďom.

Ona chráni, Hallelujah,

pred Božím ich súdom.

Zbor: Vzdajme Pánu chválu, česť,

za radostnú spásy zvesť!

Ponáhľajme, Hallelujah,

ju šírym svetom niesť!

3. Milosť Božia, Hallelujah,

k voľnosti privádza,

Dobre tomu, Hallelujah,

kto v nej sa nachádza.

Zbor: Vzdajme Pánu chválu, česť,

za radostnú spásy zvesť!

Ponáhľajme, Hallelujah,

ju šírym svetom niesť!

4. Milosť Božia, Hallelujah,

dnes každému platí.

Šťastné srdce, Hallelujah,

ktoré ju nestratí.

Zbor: Vzdajme Pánu chválu, česť,

za radostnú spásy zvesť!

Ponáhľajme, Hallelujah,

ju šírym svetom niesť!

5. Milosť Božia, Hallelujah,

mení žalosť v nebe.

Duša drahá, Hallelujah,

ver; patrí i Tebe!

Zbor: Vzdajme Pánu chválu, česť,

za radostnú spásy zvesť!

Ponáhľajme, Hallelujah,

ju šírym svetom niesť!

Ja ustal som po ceste

235. JA USTAL SOM!

1. Ja ustal som po ceste,

ach, samozvolenej,

a srdce ochorelo

v rozkoši klamlivej.

Zrak strnul od vyhliadania

po zemskej márnosti,

kým lásky Ježišovej

svit nezžiaril z milosti.

Zbor: No, už všetko tam;

nový život mám!

On hriechy moje nespomína,

zhladené sú v Ňom.

Dietkom Božím som;

peklo a smrť ma viac nedesí.

2. No, vďaka Bohu, v srdci

už zimný zmizol ston,

keď z hriechu pút vymanil

mocnou ma rukou On.

Slniečko žitia z Golgaty

prinieslo jara blesk;

hmly zašli a lúč radosti

chlad zapudil i stesk.

Zbor: No, už všetko tam;

nový život mám!

On hriechy moje nespomína,

zhladené sú v Ňom.

Dietkom Božím som;

peklo a smrť ma viac nedesí.

3. A vy, čo morom búrnym

bez kotvy plávate,

prázdnotu v srdci pustú

s sebou si nesiete,

ó, čujte slovo Kristovo

jak sladko vraví k vám:

„Kto opravdive hľadá Mňa,

tomu rád svetlo dám!“

Zbor: No, už všetko tam;

nový život mám!

On hriechy moje nespomína,

zhladené sú v Ňom.

Dietkom Božím som;

peklo a smrť ma viac nedesí.

V Tebe svoju nádej skladám

234. V TEBE SVOJU NÁDEJ

1. V Tebe svoju nádej skladám,

večnú radosť v Tebe mám.

Preto si tak v srdci žiadam

povzniesť sa až k nebesiam,

výš a výš, v blaha ríš,

Spasiteľu, k Tebe blíž!

2. Baránku, môj Jezu milý,

obeť Bohom zmierenia,

Ty si skala mojej sily,

istoty a spasenia.

V Tebe sa ukrývam,

v Tvojich ranách spočívam!

3. Ty si moje útočište

v každej žitia úzkosti,

môj hrad, Pane, Jezu Kriste,

zvlášť keď svet ma vyhostí.

Ó, len výš, k Tebe blíž

nech ma tiahne ten Tvoj kríž.

Slobodne žiť smiem!

236. SLOBODNE ŽIŤ SMIEM!

1. Slobodne žiť smiem! Zbavený špiny!

Kristova krv ma obmyla z viny!

Vyviedol On ma z otrockých pút,

v nich mal som večne zahynúť!

Zbor: Kristus ma vyrval z večitej zhuby,

nebeskou láskou hriešnika ľúbi,

zaplatil draho veľký môj dlh.

Na kríži vylial svätú krv.

2. Poď, kto si ešte pod ťarchou kliatby,

zachrániť všetkých Spasiteľ rád by!

Ku mne poď! Zve ťa láskavý hlas.

Splní Pán sľuby v každý čas.

Zbor: Kristus ma vyrval z večitej zhuby,

nebeskou láskou hriešnika ľúbi,

zaplatil draho veľký môj dlh.

Na kríži vylial svätú krv.

3. Teba zve sám Pán, ó, ľude Boží!

Spasených radosť nech sa ti množí!

Blaženstvá neba dosiahnuť máš

v zásluhách Krista, iste znáš.

Zbor: Kristus ma vyrval z večitej zhuby,

nebeskou láskou hriešnika ľúbi,

zaplatil draho veľký môj dlh.

Na kríži vylial svätú krv.

Konečne mám už základ

233. KONEČNE MÁM UŽ ZÁKLAD

1. Konečne mám už základ

pred veky určený

pre kotvu viery svätej,

pevný, nezmenený.

To rany Ježišove

sú, spásny Jeho kríž.

V nich prostriedok mi daný

k prístupu Bohu blíž.

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

2. Tá večná milosť Božia,

ktorej viac páru niet,

tá láska bezhraničná

objímajúca svet,

ktorá tak verne čaká,

či príde hriešnik raz,

a keď prišiel a zblúdil,

hľadá ho verne zas.

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

3. Nie, my nemáme zhynúť;

Boh chce nám pomôcť sám.

Preto Syn Jeho milý,

opustil nebies chrám,

preto zas sa tam vrátil

a prosí diaľ a diaľ,

by žiadneho nestratil

z tých, ktorých Boh Mu dal.

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

4. Ó, more, doň smrť Krista

hriech sveta norila,

rany zmyla dočista

a navždy zhojila!

Zahynutia večného

pominula žalosť,

bo krv z kríža spásneho

volá: „Milosť, milosť!

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

5. Na tento základ pevne

s dôverou sa opriem,

kým len kus zeme ešte

pod nohami uzriem.

Chcem myslieť, svedčiť, spievať

o Ňom do sýtosti

tu i raz potom večne

o moci milosti.

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

Keď len On je mojím

232. KEĎ LEN ON JE MOJÍM

1. Keď len On je mojím,

keď len Jeho mám,

tak až po hrob vernosť Jeho

v srdci svojom rozjímam.

Nepoznám trápenie;

cítim radosť, lásku, zbožňovanie.

2. Tam, kde On je mojím,

otčinu tiež mám,

každý dar tam čo dedičstvo

z ruky Jeho prijímam.

Bratov postrádaných

nájdem v Jeho učeníkoch milých.

3. S Ním, keď mám len Jeho,

nebe mojím je.

Večne v prúde Jeho lásky

rozkoš pre mňa poplynie.

Ach, On preradostne

uvedie ma na pastvy milostné!

Je v mojom srdci skvúce

231. JE V MOJOM SRDCI

1. Je v mojom srdci skvúce

jasno, bo zmizol z neho hrôzy des!

Ja oslavujem, spievam

hlasno, mne učinil Boh milosť dnes!

Ó, mojím srdcom pokoj prúdi

 vnútrom plynie blaha jas,

a radosť vlieva život v údy;

ja šťastný som, ó, šťastný zas!

2. Už zašli tiene, padli putá,

hriech zmyla Baránkova krv.

Pred slnkom lásky zima krutá

sa skryla - niet jej ako prv,

keď ubiedený vlastným žiaľom

som v mukách duše volal, lkal

a poškvrnený hriechu kalom

o milosť s plačom prosieval.

3. Ja pocítil som blízkosť Pána,

ó, aká radosť nebeská!

Mne bolo ako rose zrána,

keď slniečko ju pobozká

a ona, premenená k nemu

sa vznesie ponad tmavý svet.

Ja patrím Bohu, iba Jemu

a prinášam Mu lásky kvet.