Konečne mám už základ

233. KONEČNE MÁM UŽ ZÁKLAD

1. Konečne mám už základ

pred veky určený

pre kotvu viery svätej,

pevný, nezmenený.

To rany Ježišove

sú, spásny Jeho kríž.

V nich prostriedok mi daný

k prístupu Bohu blíž.

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

2. Tá večná milosť Božia,

ktorej viac páru niet,

tá láska bezhraničná

objímajúca svet,

ktorá tak verne čaká,

či príde hriešnik raz,

a keď prišiel a zblúdil,

hľadá ho verne zas.

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

3. Nie, my nemáme zhynúť;

Boh chce nám pomôcť sám.

Preto Syn Jeho milý,

opustil nebies chrám,

preto zas sa tam vrátil

a prosí diaľ a diaľ,

by žiadneho nestratil

z tých, ktorých Boh Mu dal.

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

4. Ó, more, doň smrť Krista

hriech sveta norila,

rany zmyla dočista

a navždy zhojila!

Zahynutia večného

pominula žalosť,

bo krv z kríža spásneho

volá: „Milosť, milosť!

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!

5. Na tento základ pevne

s dôverou sa opriem,

kým len kus zeme ešte

pod nohami uzriem.

Chcem myslieť, svedčiť, spievať

o Ňom do sýtosti

tu i raz potom večne

o moci milosti.

Zbor: Hľa,! Od večnosti určený

môj základ Kristus je sám;

záchranu, spásu a milosť

v Jeho ja krvi vždy mám!