Poďte, milí, uvážte vec

241. POĎTE, MILÍ

1. Poďte, milí, uvážte vec, najdôležitejšiu.

Nad zemské poklady vôbec, srdcu najslastnejšiu.

Čo pred veky Boh predzriadil,

a v Kristu bol raz prisľúbil:

Dary vzácne, žitia slastné už slávne vyplnil.

Zbor: Čo oko nezrelo, (: nezrelo, :)

zašlých čias nesmelo, (: nesmelo :)

Ucho nepočulo a na srdce ľudské nevstúpilo,

čo pripravil Boh všetkým tým, ktorí milujú Ho. 

2. Jak vysoký je, ó Bože,a Preslávny Tvoj cieľ,

to na zemi nikto z ľudí pochopiť nemohol.

Že milosť Tvoja veliká vymani z diabla hriešnika,

a to len skrze smrť Krista, vymaní doista.

Zbor: Čo oko nezrelo, (: nezrelo, :)

zašlých čias nesmelo, (: nesmelo :)

Ucho nepočulo a na srdce ľudské nevstúpilo,

čo pripravil Boh všetkým tým, ktorí milujú Ho. 

3. Ó, milosti, nad jej mocou zadivený stojím,

a tajuplnú jej spásu si pevne vždy svojím.

Chcem svedčiť, spievať srdečne a vzdávať jej obete chvál,

že i ja nehodný som sa jej účastníkom stal.

Zbor: Čo oko nezrelo, (: nezrelo, :)

zašlých čias nesmelo, (: nesmelo :)

Ucho nepočulo a na srdce ľudské nevstúpilo,

čo pripravil Boh všetkým tým, ktorí milujú Ho.