235. JA USTAL SOM!
1. Ja ustal som po ceste,
ach, samozvolenej,
a srdce ochorelo
v rozkoši klamlivej.
Zrak strnul od
vyhliadania
po zemskej márnosti,
kým lásky Ježišovej
svit nezžiaril z
milosti.
Zbor: No,
už všetko tam;
nový život mám!
On hriechy moje nespomína,
zhladené sú v
Ňom.
Dietkom Božím som;
peklo a smrť ma viac nedesí.
2. No, vďaka Bohu, v srdci
už zimný zmizol ston,
keď z hriechu pút vymanil
mocnou ma rukou On.
Slniečko žitia z Golgaty
prinieslo jara blesk;
hmly zašli a lúč radosti
chlad zapudil i stesk.
Zbor: No, už všetko tam;
nový život mám!
On hriechy moje nespomína,
zhladené sú v Ňom.
Dietkom Božím som;
peklo a smrť ma viac nedesí.
3. A vy, čo morom búrnym
bez
kotvy plávate,
prázdnotu v srdci pustú
s sebou si nesiete,
ó, čujte slovo
Kristovo
jak sladko vraví k vám:
„Kto opravdive hľadá Mňa,
tomu rád
svetlo dám!“
Zbor: No, už všetko tam;
nový život mám!
On hriechy moje nespomína,
zhladené sú v Ňom.
Dietkom Božím som;
peklo a smrť ma viac nedesí.
Нема коментара:
Постави коментар