243. BOL SOM MŔTVY ...
1. Bol som mŕtvy v vinách,
hriechoch, bez nádeje žitia.
Teraz žijem v nebies ríšach
s Kristom, bez umretia.
Je pravda, že môj Spasiteľ
na kríži za mňa pnel?
Ja verím, žes‘ ma vykúpil,
bych večne s Tebou žil.
2. Ó, Ty hĺbka lásky večnej,
Teba nevyváži
srdce vďačné za smrť Tvoju,
ktorá tak ho blaží.
Je pravda, žes‘ ma miloval
a za mňa život dal!
Ja vidím Tvojej lásky div,
verím, žes‘ milostiv.
3. Plesám: „Srdce zhojils moje!
Tebe seba dávam.
Svoj už nie som, - cele len Tvoj,
Teba očakávam.
Je pravda, že si zhojil ma,
ó, milosť bezodná ...!
Ja verím Tebe; abych žil,
po tom som zatúžil.
4. Raz, ach, Pane, bol som v hriechoch;
teraz želiem nad tým.
Dnes len s Tebou v nebies ríšach
žiť chcem srdcom svätým!
Je pravda, že hlas čujem Tvoj:
„Milujem ťa, si môj!
Verím, slasťou sa zachvievam,
- veď v Bohu spočívam.
Нема коментара:
Постави коментар