Приказивање постова са ознаком Nerozhodným. Прикажи све постове
Приказивање постова са ознаком Nerozhodným. Прикажи све постове

Čisté srdce stvor mi


217. ČISTÉ SRDCE STVOR MI

1. Čisté srdce stvor mi, Bože,
odstráň každý hriechu tieň,
nech sa šťastne tešiť môže
v Tebe, Pane, deň čo deň.

2. Vlastným srdcom klamaný
nezriem v sebe okrasy.
Nezahojené zriem rany,
hriech sa znovu ohlási.

3. Nič dobrého vo mne nieto,
znám už každý srdca taj;
preto volám zahanbený:
Bože, nové srdce daj!



Ja biedny tvor


216. JA BIEDNY TVOR

1. Ja biedny tvor,
ja biedny hriešnik,
vidím svoju veľkú biedu.
Ó, Bože môj,
hľa, moje kroky
do záhuby večnej vedú!
Pomoc kto podá mi z ľudí,
keď ma stihnú Tvoje súdy?

2. Dnes duša lká,
veď v ťažkom jarme
mocou tmy je zotročená
a slobodu ni očistenie
na zemi nik pre ňu nemá.
V slzách Ťa prosím, ó, Pane,
len o Tvoje zľutovanie.

3. Hľa, aký žiaľ
má srdce moje,
množstvom hriechov obťažené!
Ó, vzhliadni naň
Ty, Otče z neba,
zošli svoje odpustenie!
Krvou len Božieho Syna
môž byť zmytá moja vina.

4. Oj, ozvi sa!
Daj potešenie!
Za svoje ma prijmi dieťa!
Nech počuť smiem tie vzácne slová:
Som Tvoj Otec, milujem ťa,
život ti dávam dnes nový,
vykúpenie v Ježišovi!

Keď sa ľakám


215. KEĎ SA ĽAKÁM

1. Keď sa ľakám svojich vín
ó, môj dobrý Pane,
daj nech tým sa spokojím,
že Tys’ zomrel za ne.
Na kríži tam na Golgate
z otroctva si vymanil
(: srdce hriechom jaté, :)

2. Predivný si, jediný,
Synu Boží, Kriste!
Znášals‘ muky, nevinný,
za mňa z lásky čistej.
Sám Boh, pravý Dobrodinca,
na smrť hroznú vydal sa
(: za mňa, za zločinca. :)

3. Veliká je moja zlosť,
no preds‘ nezničí ma.
Spoľahol som na milosť
Pána, hriech čo sníma.
Z hlbín pekla vyprostený
chválim Božej lásky moc,
(: ňou už vykúpený. :)

Ku krížu prichádzam


214. KU KRÍŽU PRICHÁDZAM

1. Ku krížu prichádzam,
ta srdce prinášam.
Baránku, skloň sa biednemu!
Nič v ruke nenesiem;
len s vierou k Tebe zriem,
ó, udeľ milosť hriešnemu!
Za mňa Si umieral,
za mňa i život dal
na Golgate smutnej výšine.
Zhrešil som, vyznávam;
no tú nádeju mám,
že kto v Teba verí, nezhynie.

2. Ja som Ťa nežiadal!
Ty sám Si ma hľadal
v sveta bahne a pustinách.
Neznal som, že blúdim,
že sám sa odsúdim,
že hyniem v hriechu hlbinách.
Zastavils‘ biedneho,
pozdvihols‘ kleslého,
ó, tak umy, prosím, i hriech môj.
Od hlavy až k nohám
zdravé miesto nemám,
a predsa chcem večne byť už Tvoj!

3. Bárs Tys‘ svätý, čistý,
predsa som si istý:
predo mnou dvere nezavrieš.
Keď tak si ma ľúbil,
že si Seba zhubil,
v záhubu ma späť nepošleš.
Krom viery nič nemám;
no Ty si pravda sám,
slovo Svoje dané nezrušíš.
Volal si: „Poď!“ Idem,
celé srdce nesiem:
ó, Ty mi ho, Pane, očistíš.



V hriechu moci bez pomoci


213. V HRIECHU MOCI

1. V hriechu moci bez pomoci
k Tebe volám v úzkosti.
Boží Synu, odpusť vinu,
pomôž, z hriechu vyprosti!

2. Teba hľadám, v Tebe skladám
svoju nádej jedinú.
Priviň k sebe, doveď v nebe,
prijmi v nebies otčinu.

3. Jezu Kriste, srdce čisté
svojmu dieťaťu z lásky daj!
V ťažkej chvíli popraj sily,
v bojoch tvár, ach, neskrývaj!

4. Keď aj bôle z Tvojej vôle
prídu, pomôž vďačne niesť.
Osvieť cestu k nebies mestu,
cieľ kde mojich trudných ciest.

Ó, Bože, prosím pohliadni na mňa


212. Ó BOŽE, PROSÍM, POHLIADNI!

1. Ó Bože, prosím, pohliadni na mňa,
pohliadni z nebies výsosti.
V mrákavách toniem; prispej, ach, prispej!
Osvieť ma svetlom milosti.
Oblak slzavý oči zastiera;
bolesť ukrutná srdce zoviera.
Nikde pomoci v súženia noci.
Ó veľký Bože, pomôž mi!

2. Že Tvojej nie som milosti hodný,
vyznávam, v prachu vyznávam.
Tys‘ svätý, Pane; hriechy preťažké
za sebou ja a mnohé mám.
Čo trpím, je len trest zaslúžený.
Pred Tvojím súdom som už stratený.
No v tmavej noci, kde niet pomoci,
len k Tebe oči obraciam!

3. Viem, žes‘ nám k spáse Syna milého
poslal do zemskej nízkosti.
Hrozné bolesti nechals‘ Ho preniesť,
podstúpiť smrti úzkosti.
Zomrel On, Svätý; dlh je splatený,
viny zmazané a Ty zmierený.
Nieto už noci, bo Tvojej moci
a lásky svetlo žiari nám!

4. I ja ku tomu svetlu jasnému
obraciam srdce zovrené.
Vzhliadni naň, Bože, veľký v milosti,
je krvou Pána skropené.
Pozhovej, odpusť! Pre Jeho rany
otvor pokoja, otvor mi brány!
V súženia noci Tvojej pomoci,
ó, Hospodine, popraj mi!

Kde nájdem Pána


211. KDE NÁJDEM PÁNA?

1. Kde nájdem Pána?
Kde nájdem pokoj?
Ó, kto mi povie, kde nájdem ho?
Kde Ježiš je, mier musí byť.
Tam z diali vidno neba svit;
(: ó, tam si prajem večne žiť! :)

2. Chceš ho mať ozaj?
Chceš ho i hľadať?
Tak len v komôrke na kolenách
nájdeš si Ho. Pros a volaj:
„Ó, Jezu, i mne nájsť sa daj,
(: učiň Si v mojom srdci raj! :)

3. Ó, ten, kto hľadá,
istotne nájde;
ten, ktorý prosí, aj dostane.
Boh vraví sám, že v nebies stan,
kto s vierou klope, dokorán
(: otvorí jemu Ježiš Pán. :)

4. I ja chcem prosiť,
i ja chcem hľadať,
chcem klopať, Jezu, čuj prosieb hlas!
Tys‘ dosiaľ mal trpezlivosť;
ó, odpusť viny, zahlaď zlosť,
(: a nauč ma v Tebe vždy mať dosť. :)

Srdečne buď privítaný


210. SRDEČNE BUĎ PRIVÍTANÝ

1. Srdečne buď privítaný,
drahý Pane Ježišu,
za mňa nesieš ťažké rany,
trpíš bolesť najvyššiu!
Kľakám pod potupný kríž,
nádej zrakmi dvíhaš výš,
v hrozných mukách za mňa zmieraš,
hriešnych duší spásu hľadáš.

2. Uzdrav moju dušu, Pane,
ostňom hriechu ranenú,
k Tebe volať neprestane,
očisti ju zbiedenú.
Zhrešil som, to vyznávam,
Ty máš odpustenie, znám,
bo len obeť krvi Tvojej
lekárstvom je duši mojej.

3. V moju dušu nech sa vpíšu
stopy Tvojich múk a rán,
na ne nech a Tvoju ríšu
neprestajne myslievam;
v nich je srdca môjho hrad,
v nich smiem základ šťastia mať,
nech ten v srdci denne nosím,
o tú milosť aj dnes prosím.

4. Ó, môj drahý Spasiteľu,
k Tebe sa len priviniem,
počuj moju prosbu vrelú,
bez Teba sám zahyniem.
Zo všetkých ma obmy vín,
máš moc, veď si Boží Syn,
zažeň všetky pochybnosti,
navráť pokoj, umlč zlosti.

Skala vekov


209. SKALA VEKOV

1. Skala vekov, v svoju skrýš
priviň ma, v nej srdce stíš.
Vnor ma v svätej krvi zdroj,
všetky rany hriechu zhoj.
Príď, ó, príď mi na pomoc,
odpusť hriech, znič jeho moc!

2. Nárek nezbaví ma múk,
nepomôže práca rúk.
V priepasť vedie moja púť,
musím biedne zahynúť.
Neviem kade, neviem kam,
ku Tebe sa utiekam.

3. Prázdne ruky vystieram,
oči na kríž upieram;
nahý som, Ty odev daj,
bezmocného požehnaj!
Vrúcnych prosieb počuj hlas,
Spasiteľu, spas ma, spas!

4. Až mi biely smrti mráz
zavrie oči pre svet raz,
by sa otvorili tam,
kde Ty súdiť budeš sám.
Skala vekov, v svoju skrýš
priviň ma, v nej stíš ma, stíš!



Vráť sa, dieťa z cesty bludnej


208. VRÁŤ SA, DIEŤA!

1. Vráť sa, dieťa z cesty bludnej,
prv než v hriechu uhynieš.
Celý svet je šírou púšťou;
bez vodcu v ňom zahynieš. 
Zbor: (: Vráť sa domov! :)
Otec volá dieťa : „Dieťa, poď domov!“

2. Hriechy sú už odpustené;
výčitka ťa nečaká.
Nech sa srdce tvoje biedne
trestu smrti neľaká!
Zbor: (: Vráť sa domov! :)
Otec volá dieťa : „Dieťa, poď domov!“


3. Nad priepasťou hroznou chodíš;
snáď len krok už, a si v nej!
Padneš, a viac žiadna láska
nevyslobodí ťa z nej.
Zbor: (: Vráť sa domov! :)
Otec volá dieťa : „Dieťa, poď domov!“


4. Že nemôžeš tak, aký si?
No, tak poď na Golgatu,
ku krížu sa priviň a vnor
v Ježišovu krv svätú!
Zbor: (: Vráť sa domov! :)
Otec volá dieťa : „Dieťa, poď domov!“


5. Len jedna je škvrna, ktorú
zmyť krv kríža nemá moc:
neposlušnosť! Veď ju zrodí
nevery prehrozná noc.
Zbor: (: Vráť sa domov! :)
Otec volá dieťa : „Dieťa, poď domov!“


6. Vráť sa! Raz hlas Otcov stíchne,
klesne náruč rozpätá;
brány domova sa zavrú
navždy! Ó, hrozná strata!
Zbor: (: Vráť sa domov! :)
Otec volá dieťa : „Dieťa, poď domov!“



Duša neverná


207. DUŠA NEVERNÁ

1. Duša neverná,
draho kúpená,
s veľkou bolesťou
znovuzrodená,
plače, žiali Kráľ tvoj, Ježiš:
„Akú žalosť ty Mne činíš“,
duša stratená!

2. Na dvere srdca
tvojho som klopal,
kedy otvoríš,
túžobne čakal;
náruč zostala mi prázdna;
pominula chvíľa vážna:
tak som ťa nechal!

3. Slnce nesvieti
hviezdy už hasnú;
knihy pravekov
už sa znášajú;
celým nebom smútok vládne.
Stíchla hudba, spevy ladné:
hodiny bijú ...

4. Milostivý rok
navždy pominul,
čas k spáse daný
biedne zahynul;
ovce nedali sa zhľadať,
duše nešli milosť žiadať;
musí súd nastať!

5. Až on nastane,
kdeže ty budeš?
Ó, brat i sestra,
kde sa ostihneš?
Ak včas pravý neotvoríš,
opustí ťa Kráľ tvoj, Ježiš,
a ty zahynieš!

6. Ó, aká žalosť,
byť raz spaseným,
k Božiemu stádu
pripočítaným,
a potom zas nevernosťou,
Božou pohŕdať milosťou
a byť súdeným!

Postoj, bratu, postoj!


206. POSTOJ, BRATU, POSTOJ!

1. Postoj, bratu, postoj!
Kam sa tak ponáhľaš?
Kam ťa cesta vedie,
po ktorej pospiechaš?
(: Dovedie ťa ona
tam, kde Pán Boh tróni,
kde kol Neho žijú
svätých milióny? :)

2. Postoj, bratu, postoj!
Široká je cesta;
zavedie ďaleko,
do strašného miesta.
(: Zlaté pavučiny priepasť prikrývajú;
ani sa nenazdáš,
keď ťa zamotajú. :)

3. Hriešna rozkoš sveta
život tvoj ukráti;
zahynulé zdravie,
pokoj sa nevráti.
(: Uzrieš to, čo sa ti
najkrajším pozdalo,
že je samá márnosť
a že ťa klamalo. :)

4. Ku Svojmu obrazu
Boh človeka stvoril,
nesmrteľnou dušou,
rozumom obdaril;
(: a preveľkou láskou
tak ho zamiloval,
že, čo mal najdrahšie,
to mu obetoval. :)

5. Zomrel na Golgate,
Syn Boží jediný,
aby tvoje zmazal,
bratu hriešny, viny,
(: aby ťa naučil,
jak máš Bohu slúžiť,
že by si tu v šťastí,
tam v sláve mohol žiť. :)

6. Ach, a ty utekáš
od Pána milého
do kaluže hriechu,
do bahna strašného?
(: Oj, navráť sa, navráť!
dnes je čas milosti;
Pán Ježiš ťa volá,
z reťazí vyprostí. :)

7. Ak Ho neposlúchneš,
k Nemu sa nevrátiš,
zmrháš život časný
a dušu zatratíš!
(: Stvorený pre radosť
v nebesiach vysoko,
zakončíš v útrapách
hlboko, hlboko ... :)

Čo blúdiš ešte


205. ČO BLÚDIŠ EŠTE?

1. Čo blúdiš ešte v tmavej noci,
v ktorej hriech prináša ti len žiaľ?
Ježiš na kríži raz dokonal
za teba; k Nemu poď!
Zbor: Veľká radosť na nebi bude,
keď ťa Ježiš domov dovedie,
ľudia, anjeli dnes volajú:
„Hriešniku, domov poď!“

2. Ó, povedz duša: Chceš v peklo ísť,
či večne vonku budeš len stáť?
Keď druhí môžu k Pánu spiechať,
poď i ty s nimi, poď!
Zbor: Veľká radosť na nebi bude,
keď ťa Ježiš domov dovedie,
ľudia, anjeli dnes volajú:
„Hriešniku, domov poď!“


3. Ó, poď ešte dnes! Odpustí hriech,
dieťaťom Božím šťastným sa staň.
Ku krížu náhli, tam tvoj je Pán;
z milosti prijme ťa.
Zbor: Veľká radosť na nebi bude,
keď ťa Ježiš domov dovedie,
ľudia, anjeli dnes volajú:
„Hriešniku, domov poď!“


Je to snáď posledný raz


204. JE TO SNÁĎ POSLEDNÝ RAZ

1. Je to snáď posledný raz,
ach, snáď už posledný raz:
Ježiš ťa volá; ó, vpusť Ho teraz!
Snáď je to posledný raz!

2. Dnes ťa snáď odvolá Kráľ,
bys‘ počet z života dal.
Pred Sudcom výmluvu, ach, kde bys‘ vzal,
ak dnes ťa odvolá Kráľ?

3. Ježiš ťa s láskou hľadal,
hriech tvoj On umyť žiadal.
Tys‘ ho nepriniesol; aký to žiaľ!
Ježiš ťa darmo hľadal!