212. Ó BOŽE, PROSÍM,
POHLIADNI!
1. Ó Bože, prosím, pohliadni
na mňa,
pohliadni z nebies výsosti.
V mrákavách toniem; prispej, ach,
prispej!
Osvieť ma svetlom milosti.
Oblak slzavý oči zastiera;
bolesť
ukrutná srdce zoviera.
Nikde pomoci v súženia noci.
Ó veľký Bože, pomôž mi!
2. Že
Tvojej nie som milosti hodný,
vyznávam, v prachu vyznávam.
Tys‘ svätý,
Pane; hriechy preťažké
za sebou ja a mnohé mám.
Čo trpím, je len trest
zaslúžený.
Pred Tvojím súdom som už stratený.
No v tmavej noci, kde niet
pomoci,
len k Tebe oči obraciam!
3. Viem,
žes‘ nám k spáse Syna milého
poslal do zemskej nízkosti.
Hrozné bolesti
nechals‘ Ho preniesť,
podstúpiť smrti úzkosti.
Zomrel On, Svätý;
dlh je splatený,
viny zmazané a Ty zmierený.
Nieto už
noci, bo Tvojej moci
a lásky svetlo žiari nám!
4. I ja ku tomu svetlu jasnému
obraciam srdce zovrené.
Vzhliadni naň, Bože, veľký v milosti,
je krvou
Pána skropené.
Pozhovej, odpusť! Pre Jeho rany
otvor pokoja, otvor mi
brány!
V súženia noci Tvojej pomoci,
ó, Hospodine, popraj mi!
Нема коментара:
Постави коментар