Ó, Bože, prosím pohliadni na mňa


212. Ó BOŽE, PROSÍM, POHLIADNI!

1. Ó Bože, prosím, pohliadni na mňa,
pohliadni z nebies výsosti.
V mrákavách toniem; prispej, ach, prispej!
Osvieť ma svetlom milosti.
Oblak slzavý oči zastiera;
bolesť ukrutná srdce zoviera.
Nikde pomoci v súženia noci.
Ó veľký Bože, pomôž mi!

2. Že Tvojej nie som milosti hodný,
vyznávam, v prachu vyznávam.
Tys‘ svätý, Pane; hriechy preťažké
za sebou ja a mnohé mám.
Čo trpím, je len trest zaslúžený.
Pred Tvojím súdom som už stratený.
No v tmavej noci, kde niet pomoci,
len k Tebe oči obraciam!

3. Viem, žes‘ nám k spáse Syna milého
poslal do zemskej nízkosti.
Hrozné bolesti nechals‘ Ho preniesť,
podstúpiť smrti úzkosti.
Zomrel On, Svätý; dlh je splatený,
viny zmazané a Ty zmierený.
Nieto už noci, bo Tvojej moci
a lásky svetlo žiari nám!

4. I ja ku tomu svetlu jasnému
obraciam srdce zovrené.
Vzhliadni naň, Bože, veľký v milosti,
je krvou Pána skropené.
Pozhovej, odpusť! Pre Jeho rany
otvor pokoja, otvor mi brány!
V súženia noci Tvojej pomoci,
ó, Hospodine, popraj mi!

Нема коментара:

Постави коментар