210. SRDEČNE BUĎ PRIVÍTANÝ
1. Srdečne
buď privítaný,
drahý Pane Ježišu,
za mňa nesieš ťažké rany,
trpíš bolesť
najvyššiu!
Kľakám pod potupný kríž,
nádej zrakmi dvíhaš výš,
v hrozných
mukách za mňa zmieraš,
hriešnych duší spásu hľadáš.
2. Uzdrav moju dušu, Pane,
ostňom hriechu ranenú,
k Tebe volať neprestane,
očisti ju zbiedenú.
Zhrešil som, to vyznávam,
Ty máš odpustenie, znám,
bo len obeť krvi Tvojej
lekárstvom je duši mojej.
3. V moju dušu nech sa vpíšu
stopy Tvojich múk a rán,
na ne nech a
Tvoju ríšu
neprestajne myslievam;
v nich je srdca môjho hrad,
v
nich smiem základ šťastia mať,
nech ten v srdci denne nosím,
o tú milosť aj
dnes prosím.
4. Ó, môj
drahý Spasiteľu,
k Tebe sa len priviniem,
počuj moju prosbu
vrelú,
bez Teba sám zahyniem.
Zo všetkých ma obmy vín,
máš moc, veď si
Boží Syn,
zažeň všetky pochybnosti,
navráť pokoj, umlč zlosti.
Нема коментара:
Постави коментар