Ku krížu prichádzam

214. KU KRÍŽU PRICHÁDZAM

1. Ku krížu prichádzam,

ta srdce prinášam.

Baránku, skloň sa biednemu!

Nič v ruke nenesiem;

len s vierou k Tebe zriem,

ó, udeľ milosť hriešnemu!

Za mňa Si umieral,

za mňa i život dal

na Golgate smutnej výšine.

Zhrešil som, vyznávam;

no tú nádeju mám,

že kto v Teba verí, nezhynie.

2. Ja som Ťa nežiadal!

Ty sám Si ma hľadal

v sveta bahne a pustinách.

Neznal som, že blúdim,

že sám sa odsúdim,

že hyniem v hriechu hlbinách.

Zastavils‘ biedneho,

pozdvihols‘ kleslého,

ó, tak umy, prosím, i hriech môj.

Od hlavy až k nohám

zdravé miesto nemám,

a predsa chcem večne byť už Tvoj!

3. Bárs Tys‘ svätý, čistý,

predsa som si istý:

predo mnou dvere nezavrieš.

Keď tak si ma ľúbil,

že si Seba zhubil,

v záhubu ma späť nepošleš.

Krom viery nič nemám;

no Ty si pravda sám,

slovo Svoje dané nezrušíš.

Volal si: „Poď!“ Idem,

celé srdce nesiem:

ó, Ty mi ho, Pane, očistíš.