Duša neverná

207. DUŠA NEVERNÁ

1. Duša neverná,

draho kúpená,

s veľkou bolesťou

znovuzrodená,

plače, žiali Kráľ tvoj, Ježiš:

„Akú žalosť ty Mne činíš“,

duša stratená!

2. Na dvere srdca

tvojho som klopal,

kedy otvoríš,

túžobne čakal;

náruč zostala mi prázdna;

pominula chvíľa vážna:

tak som ťa nechal!

3. Slnce nesvieti

hviezdy už hasnú;

knihy pravekov

už sa znášajú;

celým nebom smútok vládne.

Stíchla hudba, spevy ladné:

hodiny bijú ...

4. Milostivý rok

navždy pominul,

čas k spáse daný

biedne zahynul;

ovce nedali sa zhľadať,

duše nešli milosť žiadať;

musí súd nastať!

5. Až on nastane,

kdeže ty budeš?

Ó, brat i sestra,

kde sa ostihneš?

Ak včas pravý neotvoríš,

opustí ťa Kráľ tvoj, Ježiš,

a ty zahynieš!

6. Ó, aká žalosť,

byť raz spaseným,

k Božiemu stádu

pripočítaným,

a potom zas nevernosťou,

Božou pohŕdať milosťou

a byť súdeným!