Sionské Piesne: Časy

Приказивање постова са ознаком Časy. Прикажи све постове

Príde jaro, príde ružové

504. PRÍDE JARO

1. Príde jaro, príde ružové,

zasvieti nám slnce májové;

(:(: zaspievajú vtáčky, :) Jaro je! :)

2. Prišlo jaro ducha, prišlo k nám.

Slniečko milosti svitlo nám:

(:(: Daroval Pán Ježiš :) Seba sám. :)

3. Šťastný, kto Mu srdce odovzdal,

kto si svoje hriechy zmazať dal,

(:(: kto, keď volal k Nemu, :) utekal. :)

4. Ešte jedno jaro príde raz,

kde zazneje z neba slávny hlas:

(:(: „Ide Ježiš Kristus :) k zemi zas!“ :)

5. Akože ty vtedy obstojíš,

kto sa teraz s Ním ísť nestrojíš?

(:(: Zanechá ťa v svete :) Pán Ježiš. :)

Spoza skál vysokých slnce vychádza

503. SPOZA SKÁL VYSOKÝCH

1. Spoza skál vysokých slnce vychádza,

do hlbokých dolín svetlo prináša.

Jarné chválospevy horami znejú,

potôčky i rieky nimi šumejú.

2. Na tisíce kvietia zdobí sveta kraj,

meniac ho na krátko v utratený raj.

Veje vietor - hory nádherne hrajú,

vlny vodopádov sladko spievajú.

3. A ty, srdce moje, čože učiníš?

K chválospevom lásky hlas svoj pripojíš?

Skloníš sa pred svätou Božou velebou

a dovolíš vďake zvládnuť nad sebou?

4. Spievajže, kým zory prerozkošnej žiar

osvecuje nebe i pozemskú tvár,

prv, než vtáčie hymny navždy znemeli,

prv než smrť zasiahla kosou svet celý.

Deň stráca sa už v hlbinách

502. DEŇ STRÁCA SA UŽ

1. Deň stráca sa už v hlbinách,

viac nevráti sa späť.

Norí sa práca, jas dňa v tmách

a v noc zrieš cesty spieť.

2. Len Tvoje svetlo nezháša,

môj Bože, večný si!

Tebou sa jasní noc naša,

znáš dĺžku našich dní!

3. Pod krídlom Tvojím ukrytý

jak dieťa usnem, spím.

Aj v novom dni to budeš Ty,

koho sa zachytím.

4. A ak si v rade uložil

ma k sebe zavolať,

rád pôjdem, veď som Tebe žil,

Tebe chcem umierať!

Ej, už nikde snehu niet

501. EJ, UŽ NIKDE

1. Ej, už nikde snehu niet,

ó, aká to radosť!

Už lúčiny zdobí kvet,

ó aká to radosť!

Hučí voda, šumí haj,

že už skoro príde máj

a že sa zem zmení v raj!

Ó, aká to radosť!

2. Prišla už jar, prišla zas,

ó, aká to radosť!

Zmŕtvychvstania nastal čas,

ó, aká to radosť!

Vtáci sladko spievajú,

nový život vítajú,

„Chváľte Boha!“ volajú.

Ó, aká to radosť!

Za hory slnce sadá

500. ZA HORY SLNCE SADÁ

1. Za hory slnce sadá,

k sklonku sa níži deň.

Vonná rosička padá;

dolinou tiahne tieň.

2. Snivý šum lístím letí;

zatícha vtáčí spev.

Zvuk zvona hlási svetu:

„S Bohom!“ dňu na doznev.

3. Pokor sa, duša moja,

pred Božou velebou;

pros, nech náruč pokoja

rozostrie nad tebou.

4. Pán Ježiš drahý, svätý,

až zvládne svetom noc,

zdravého sna nech dá ti

okúsiť sladkú moc.

5. Anjelov svetlé kriela

vypros si k ochrane

pred drápmi zhubiteľa,

pred zlosťou k obrane.

6. Tak ti nič neublíži,

ni smrť, ni temná noc.

Až sen oči obťaží,

Boh dá ti dobrú noc.

Zmizla smutná zimy mŕtvota

499. ZMIZLA SMUTNÁ

1. Zmizla smutná zimy mŕtvota;

hučia hory hymnu života.

(: Priletelo jaro, jaro ružové,

zažiarilo slnce májové. :)

2. No, dosť skoro v horkú letných krás

zájde navždy celý tento jas.

(: Uletí máj, kvietie spŕchne, uvädne;

stíchne slávik; búrka zavládne. :)

3. Zdobí stromy vonný kvietia jas;

zem zmenená v rajskú ríšu krás.

(: Spieva slávik sladkú pieseň ľúbosti;

šumí voda ohlas radosti :)

4. Šťastie zeme sťa ten kvietia jas;

krátke ako pobyt májskych krás.

(: Začneš sa v ňom tešiť; ajhľa! zmizlo už.

Zabudni naň, po večnom zatúž! :)

5. Nad horami, v nebies otčine,

čaká dušu blaho jediné.

(: Tam v tom sídle Božom, neviny kde kraj,

uzrieš svitnúť nemiznúci máj! :)

Hasnú zore nad horami

498. HASNÚ ZORE

1. Hasnú zore nad horami;

bratia, sestry, zle je s nami!

Vtáci v kríčkoch zanemeli;

aj nás by umlčať chceli.

Zbor: Šírym svetom vládne noc,