Spoza skál vysokých slnce vychádza

503. SPOZA SKÁL VYSOKÝCH

1. Spoza skál vysokých slnce vychádza,

do hlbokých dolín svetlo prináša.

Jarné chválospevy horami znejú,

potôčky i rieky nimi šumejú.

2. Na tisíce kvietia zdobí sveta kraj,

meniac ho na krátko v utratený raj.

Veje vietor - hory nádherne hrajú,

vlny vodopádov sladko spievajú.

3. A ty, srdce moje, čože učiníš?

K chválospevom lásky hlas svoj pripojíš?

Skloníš sa pred svätou Božou velebou

a dovolíš vďake zvládnuť nad sebou?

4. Spievajže, kým zory prerozkošnej žiar

osvecuje nebe i pozemskú tvár,

prv, než vtáčie hymny navždy znemeli,

prv než smrť zasiahla kosou svet celý.