489. OD HÔR UŽ TICHO VANIE
1. Od hôr už ticho vanie,
len kde tu svetlo vzplanie;
a spí už vôkol svet.
Aj keď sa všade stmieva,
moje si srdce spieva,
(: pozerá cez tmu k ránu vpred. :)
2. Zhasol deň, nevieš ani.
Na modrej hore báni
tisíce svetiel plá.
Nebeskej hviezdy žiarou
pred
Božou budem tvárou,
(: až On ma k sebe zavolá. :)
3. Hoc
usnem, Ty bdieš iste,
môj Pane, Jezu Kriste,
v pokoji budem spať.
Zmiznú raz
všetky tiene,
uprostred Božej siene
(: budem smieť s Pánom prebývať! :)
Нема коментара:
Постави коментар