Uniká leto horúce

492. UNIKÁ LETO

1. Uniká leto, leto horúce,

berie so sebou krásy preskvúce,

berie so sebou bariev jas.

Kvieťa uvädá, lístie opadá,

slnce ochláda:

Jesene teskný ide čas, (:::: ide čas; ::::)

jesene teskný ide čas, (:: ide čas. ::)

2. Romonia víchre, rieky šumejú,

ohlasy žiaľu horami znejú,

že zmizol navždy krás raj!

Aj ty uvädneš, aj ty opadneš,

v smrti ochladneš!

Ó, bratu, sestra, (:::: pamätaj, ::::)

ó, bratu, sestra, (:: pamätaj! ::)

3. Uniká leto žitia ako sen;

radosť, rozkoše zhasli ako tieň;

zemských nádejí mizne máj,

všetko pominie ... Kto ťa privinie

v smrti hodine?

Oj, bratu, sestra, (:::: pamätaj!::::)

Oj, bratu, sestra, (:: pamätaj! ::)

4. Zatíchli vtáci, už dospievali;

už lastovičky preč sa pobrali

ďaleko, v krásny tepla kraj.

Kam ty zaletíš, až život skončíš?

Prijme ťa Ježiš?

Oj, bratu, sestra, (:::: pamätaj! ::::)

Oj, bratu, sestra, (:: pamätaj! ::)