499. ZMIZLA SMUTNÁ
1. Zmizla smutná zimy mŕtvota;
hučia hory hymnu života.
(: Priletelo jaro, jaro ružové,
zažiarilo slnce
májové. :)
2. No, dosť skoro v horkú
letných krás
zájde navždy celý tento jas.
(: Uletí máj, kvietie spŕchne,
uvädne;
stíchne slávik; búrka zavládne. :)
3. Zdobí stromy vonný kvietia
jas;
zem zmenená v rajskú ríšu krás.
(:
Spieva slávik sladkú pieseň ľúbosti;
šumí voda ohlas radosti :)
4. Šťastie zeme sťa ten
kvietia jas;
krátke ako pobyt májskych krás.
(: Začneš sa v ňom tešiť;
ajhľa! zmizlo už.
Zabudni naň, po večnom zatúž! :)
5. Nad horami, v nebies
otčine,
čaká dušu blaho jediné.
(: Tam v tom sídle Božom, neviny kde kraj,
uzrieš svitnúť nemiznúci máj! :)
Нема коментара:
Постави коментар