Zmizla smutná zimy mŕtvota

499. ZMIZLA SMUTNÁ

1. Zmizla smutná zimy mŕtvota;

hučia hory hymnu života.

(: Priletelo jaro, jaro ružové,

zažiarilo slnce májové. :)

2. No, dosť skoro v horkú letných krás

zájde navždy celý tento jas.

(: Uletí máj, kvietie spŕchne, uvädne;

stíchne slávik; búrka zavládne. :)

3. Zdobí stromy vonný kvietia jas;

zem zmenená v rajskú ríšu krás.

(: Spieva slávik sladkú pieseň ľúbosti;

šumí voda ohlas radosti :)

4. Šťastie zeme sťa ten kvietia jas;

krátke ako pobyt májskych krás.

(: Začneš sa v ňom tešiť; ajhľa! zmizlo už.

Zabudni naň, po večnom zatúž! :)

5. Nad horami, v nebies otčine,

čaká dušu blaho jediné.

(: Tam v tom sídle Božom, neviny kde kraj,

uzrieš svitnúť nemiznúci máj! :)