Ó, Bože, Otče, uč ma sám

590. Ó, BOŽE, OTČE

1. Ó, Bože, Otče, uč ma sám,

keď púšťou sveta v biede lkám,

jak z hĺbky duše volať mám:

Len Tvoja vôľa vždy sa staň!

2. Keď kráčať musím v úzkostiach

a do duše sa vkráda strach,

chcem volať v srdca hlbinách:

Len Tvoja vôľa vždy sa staň!

3. Keď berieš to, čo si mi dal,

čo nad všetko som miloval,

viem, žes‘ len svoje naspäť vzal:

Len Tvoja vôľa vždy sa staň!

4. Len milosť, svätý Pane daj,

Ty svojou rukou požehnaj

a otvor raz mi nebies raj!

Len Tvoja vôľa vždy sa staň!

5. Až stíchne srdce, zmĺkne dych,

ciest koniec bude pozemských,

ja splesám v stánkoch nebeských,

Tys‘ všetko dobre učinil!

Aká to slasť, keď príde koniec boju

589. AKÁ TO SLASŤ

1. Aká to slasť, keď príde koniec boju,

chválospev mieru zemou bude znieť.

Z cudziny zaletíme vo vlasť svoju,

v prekrásny domov, v nový, lepší svet.

Tam privíta nás rajská krása skvelá,

po zemskej púti cieľ svoj uzrieme,

padneme k nohám svojho Spasiteľa,

vďačne Ho oslavovať budeme.

2. Aká to slasť, keď v rúchu slávy večne

pred Božím trónom budeme sa skvieť,

radostne spievať v slasti nekonečnej,

zbavený navždy všetkých zemských bied.

Tam hriechu moc nám viacej neuškodí,

hoci dnes mnohý zvádzame s ňou boj.

Navždy sa skončia všetky sveta zvody,

strasti a žiale, strach i nepokoj.

3. Aká to slasť, keď svätej lásky plní

budeme navždy s Pánom Ježišom.

Najvyššia túžba srdca sa nám splní

v objatí Jeho v svetle najvyššom.

Tam naplní sa všetka nádej naša,

Pána keď uvidíme tvárou v tvár,

oslní nás tam večnej vlasti krása,

premení i nás Jeho slávy žiar.

4. Aká to slasť! Dnes o nej málo vieme,

nezrie ju oko, nečul o nej sluch,

nechápe myseľ, ale veriť smieme,

v Písme čo verne svedčí Svätý Duch.

Ta spejeme cestou Božou vpred stále,

zasvitne nám raz odpočinku deň,

stíšenie pravé, večné, dokonalé,

po ťažkej púti zasľúbená zem.

Tvár smútkom večným skamenela

588. TVÁR SMÚTKOM

1. Tvár smútkom večným skamenela,

kto vleje do nej útechy?

Zo smútku duša odletela

a smutno bude na veky.

2. Kde sladkosť, ktorá horkosť večnú

dotykom svojím osladí?

Ó, žiadna hudba stuhlé pery

k úsmevu nikdy nezladí.

3. Na zemi voliť možno bolo

cestu tmy, však i svetlosti,

no v aký smer spel posledný krok,

tým pôjde cesta večnosti.

Pán Boh je mi silou, vykúpením

587. PÁN BOH JE MI SILOU

1. Pán Boh je mi silou, vykúpením,

potešením v každom zemskom trápení.

Ja v Jeho moci jak vo dne, tak v noci

mám zdroj pomoci.

2. V Ňom keď žijem, smrť ma nepredesí,

tým sa teším: duša domov nájde si

a vo večnosti mier sa v nej uhostí

v Jeho blízkosti.

3. Od Neho ma nič už neodlúči,

On ma učí mať dosť v Jeho náručí.

On ma vždy chráni a v jeho žehnaní

liek mám na rany.

4. Kým len žiješ, spievaj, duša, chvály,

On je stály, svety z Neho povstali.

Chváľ Stvoriteľa! On radosť zosiela,

plesaj zvesela!

V náručie Božie, skadiaľ sme vyšli

586. V NÁRUČIE BOŽIE

1. V náručie Božie, skadiaľ sme vyšli,

všetci sa večer vrátime zas.

Kto by sa desil, kto by sa hrozil

(: v ten vážny čas? :)

2. Z otcovských ramien, z Otcovho domu

na okamženie poslaný v svet,

kto by sa zdráhal, kto že by váhal

(: vrátiť sa späť? :)

3. Po trpnej púti navždy ísť domov,

stadiaľ už nikdy v tú chladnú diaľ!

V náručie Božie zaletieť večne

(: kto by sa bál? :)

Ta k nebies trónu upri zraky

585. TA K NEBIES TRÓNU

1. Ta k nebies trónu upri zraky

a vzhliadni k vrchom v čakaní,

ta k horám Božím nad oblaky,

kde máš svoj podiel schystaný!

Tam sú tie večné stany blaha

a domovina pravá, drahá.

2. Tam verní pred Božou sú tvárou

a oblečení v biely šat,

tam pod palmami za Dar darov

smú Bohu žalmy vyspievať.

Tam nepoznajú slzy žiaľu,

len radosť večnú, neskonalú.

3. Tam večnou slávou Pán Boh zdobí

tých, čo tu niesli verne kríž.

Im neškodia už pekla zloby

a zemskú strasť tam nevidíš.

Kde žitia strom je, voda živá,

smrť nevládne a neprebýva.

4. Tam u Pána ťa večnosť čaká,

k nej cesta v Jeho krvi je.

Kde cherub pred Tvorcu si kľaká,

tam palma sa ti rozvije.

Aj teba Ježiš k svadbe volá,

diel vezmeš si tam z Jeho stola.

Veď ma, mocný Hospodine

584. VEĎ MA, MOCNÝ HOSPODINE!

1. Veď ma, mocný Hospodine,

púšťou sveta k nebesiam,

slabý som, Ty všemohúci,

drž ma, nech viac neklesám.

(:: Mannou z neba ::)

(: živ ma, viacej nežiadam. :)

2. Krištáľové zjav mi žriedlo,

z ktorého liek pramení;

Tvoj stĺp nech mi razí cestu

v mraku, v ohňa znamení.

(:: Ó, Ty mocný ::)

(: buď mi štítom prepevným. :)

3. A keď ku Jordánu prídem,

opustím vlasť pozemskú,

Ty ma šťastne jeho prúdmi

preveď v radosť nebeskú;

(:: tam Ti chvály ::)

(: spievať budem na veky. :)

Rád bych šiel

583. RÁD BYCH ŠIEL

l. (: Rád bych šiel, :) rád bych skorej Pána zrel.

Duša moja túži po Ňom, túži stáť pred Jeho trónom,

(: túži večný s Ním mať diel. :)

2. (: Svetla jas :) svieti spoza mrákav zas.

Ó, kedy sa vznesiem k nemu, k ľudu v nebi blaženému?

(: Kedy zriem ríš večných krás? :)

3. (: Prekrásny :) je anjelov spev jasný.

Ó, kebych mal krídla zlaté, ešte dnes bych v sídlo sväté

(: vzlietol, nechal byt časný! :)

Hodina za hodinou zaletujú preč

582. HODINA ZA HODINOU

1. Hodina za hodinou zaletujú preč,

čas života uteká, ako prudká reč.

Zbor: Aj ty, duša, zaletíš, zájdeš ale kam?

K výšinám, či k hlbinám? Kam zaletíš, kam?

2. Uteká čas, uteká, ako riavy let,

len čo slnko vyskočí, zájde, už ho niet.

Zbor: Aj ty, duša, zaletíš, zájdeš ale kam?

K výšinám, či k hlbinám? Kam zaletíš, kam?

3. Uteká čas, uteká, s ním aj život tvoj.

Nieto moci, čo by naň skríknuť smela: „Stoj!“

Zbor: Aj ty, duša, zaletíš, zájdeš ale kam?

K výšinám, či k hlbinám? Kam zaletíš, kam?

Ach, márnosť v svete nad márnosti

581. ACH, MÁRNOSŤ V SVETE

1. Ach, márnosť v svete nad márnosti!

Niet ničoho v ňom stáleho;

on zhynúť musí v pýche, zlosti,

nič nečakajme od neho.

Hľa, v čom sa v svete kocháme,

to zmizne než sa nazdáme.

2. Keď človek v najkrajšom je kvete

a rozkošou len oplýva,

môž‘ zvädnúť ako tráva v lete,

keď kosy kov sa ozýva.

Vek ľudský, to len pár je liet

a proti smrti lieku niet!

3. Čo prospeje nám sveta sláva?

Čo dá nám jeho bohatstvo?

On krátku radosť klamnú máva,

v nej vládne hriechu otroctvo.

Je ako para život náš;

až skončí, komu dušu dáš?

4. Dnes ešte milosti sú časy

a preradostnú zvesť je čuť.

Ó, vykroč úzkou cestou spásy,

len v Kristu možno spočinúť.

Len On je poklad náš i diel,

Pán Ježiš, drahý Spasiteľ!

Ja viem, že na zemi mám žiť krátko len

580. JA VIEM, ŽE NA ZEMI

1. Ja viem, že na zemi mám žiť krátko len

a že nenazdane padnem v smrti sen,

no, keď Ježiša mám, nič sa nebojím,

On i v smrti bude životom mojím!

2. Keď mi vládu tela zlomí bôľu moc

a zrak môj až zastrie chladnej smrti noc,

Ježiš, sila moja, so mnou zostane,

On mi svetlom bude i v smrti bráne.

3. Ó, príď, smrti dravá! Volám nadšený,

tvoj osteň je pre mňa navždy zlomený,

bárs mi tento život moc tvoja zmarí,

môj Ježiš ma zato večným obdarí.

4. Po časnom trápení, v akom tu mám diel,

žiť v ríši večnosti - je môj jasný cieľ.

Pomôž mi, Pane môj, Tebe verným byť,

životom i smrťou Teba osláviť!

Hospodin ráči Pastierom byť mojím

579. HOSPODIN RÁČI

1. Hospodin ráči Pastierom byť mojím,

nedostatku a biedy sa nebojím.

Na pažitiach sám zelených ma pasie,

ku vodám tichým vodí v každom čase.

Mojej On duši občerstvenie dáva,

na svojich cestách moje nohy stavia.

2. Moja púť keď ma chladnou ríšou smrti,

dolinou tône kráčať bude nútiť,

nebudem sa báť ničoho tam zlého,

spolieham verne na prítomnosť Jeho.

Dušu Pán svojím prútom potešuje,

pred nepriateľmi stôl mi pripravuje.

3. Olejom ducha kropíš moju hlavu,

pohár mi plníš, vedieš v svoju slávu.

Áno, len dobré, milosť, zľutovanie

sprevádzajú ma denne, dobrý Pane.

Príbytok večný nik mi nepripraví

iba Ty, Bože, v dome svojej slávy.

Nie, to mrieť neznamená

578. NIE, TO MRIEŤ NEZNAMENÁ!

1. Nie, to mrieť neznamená,

zájsť k Bohu svojemu,

zaletieť z zeme tmavej

tam, do otčiny pravej,

k okružiu hviezdnemu!

2. Nie, to mrieť neznamená,

byť nebies občanom,

zo žiaľov vyprostený,

nádherou oslnený,

žiť v mieri blaženom!

3. Nie, to mrieť neznamená,

počuť hlas milosti,

jak veličensky vraví:

„ Poď, dieťa večnej slávy,

ku Mne do radosti!“

4. Nie, to mrieť neznamená,

za Pastierom tam ísť,

kde nás po ťažkom boji,

On večne pásť sa strojí,

tam k zdrojom žitia prísť!

5. Nie, to mrieť neznamená,

cťou korunovaný

k ľudu Božiemu v nebe

vzniesť sa, vzdať chválu Tebe,

Jezu milovaný!

Nás čaká po skončenej púti

577. NÁS ČAKÁ PO SKONČENEJ

1. Nás čaká po skončenej púti

slasť budúceho spasenia,

keď žiale, v ktorých duch sa rmúti,

sa v božskú radosť premenia.

Tu práca je a boja čas,

tam triumf čaká, večný jas.

2. Tu na zemi tiež dobré dary

Boh ľudu svojmu dopraje,

však neskalená radosť vari

tu nikdy, nikdy nezreje.

V nás svetlo s tmou sa borí len,

tak ako vystrieda noc deň.

3. Tam záhadu, čo bolesť halí,

raz zrieme v plnej jasnosti

a zaspievame vďačné chvály

i za div Božej múdrosti.

A v radostných tam pocitoch

tiež vyznáme: Verný je Boh!

4. Tam v sláve už a vo svätosti

nám túžby dôjdu splnenia,

a prostí každej neprávosti

vďak vzdáme za dar spasenia.

Tam s milými sa stretneme

a Pána slávy uzrieme.

5. Čo všetky utrpenia časné

sú proti onej radosti,

čo v sláve neba večne jasnej

sa v srdciach navždy uhostí?!

Tam zemská žalosť ako sen

sa zmení v skvúci, večný deň.

Čo môj Boh chce, nech sa stane

576. ČO MÔJ BOH CHCE

1. Čo môj Boh chce, nech sa stane,

Jeho vôľa svätá je.

On dá tomu pomoc pravú,

kto v Ňom zložil dúfanie.

Pán aj z núdze pomôcť môže

a trest z lásky dáva len.

V Neho dúfam, nezúfam si,

On je so mnou deň čo deň.

2. V Ňom je potešenie moje,

život môj i nádeje.

Ako On chce, nech tak činí,

krivda sa mi nedeje.

Jeho Slovo - pravda istá,

prečo sa mám strachovať?

O svojich sa On vždy stará,

od zlého ich zachová.

3. Preto vďačne opustím svet,

k svojmu Bohu zaletím,

keď to bude Jeho vôľa;

veď tam budem večne s Ním.

Moja duša pôjde k Nemu,

keď sa s telom rozlúči.

Pokoj večný čaká na ňu

v Jeho svätej náruči.

4. Zatiaľ len to jedno žiadam:

Prosím na mňa pohliadni,

keď ma k zrade satan zvádza,

nedaj zhynúť v zúfaní.

Bráň ma, silu k víťazstvu daj,

Ty si najmocnejší Pán!

Tým, čo v Teba nádej majú,

pomoc kynie z Tvojich rán.

Vzniesla sa duša mladá

575. VZNIESLA SA DUŠA MLADÁ

1. Vzniesla sa duša mladá

k nebeským výšinám;

a telo v hrob sa skladá,

„ s Bohom!“ zasiela nám.

Ach, s Bohom, milí moji,

Pán Ježiš váš žiaľ sám zahojí.

On Kráľom je vzkriesenia:

Tak s Bohom a dovidenia!

2. Spi sladko, bratu drahý,

posledný spánok svoj,

duch tvoj už večne blahý

zavŕšil každý boj.

Ach, snívaj na pokoji,

Pán Ježiš náš žiaľ sám zahojí.

On Kráľom je vzkriesenia:

Tak s Bohom a do videnia!

Ó, bych smel zaletieť

574. Ó, BYCH SMEL ZALETIEŤ!

1. Ó, bych smel zaletieť v tie ríše pokoja,

ej, kde budeme žiť bez hriechu, bez boja.

Kde ľudstvo zaplesá, anjeli jasajú,

ej, kde na víťazov koruny čakajú.

2. Tam, v mesto svätosti, kde niet už lúčenia,

ej chcel bych zaletieť v cieľ môjho určenia.

Zaveď ma, Pane, ta, pieseň Baránkova,

ej, kde na veky znie, do nebies domova!

Odpočinieš si po púti

573. ODPOČINIEŠ!

1. Odpočinieš si po púti,

sestra drahá, bratu ľúby,

na Jordánu druhom brehu,

až Pán Svoje splnil sľuby.

2. Odpočinieš, odpočinieš,

kde Boh všetky slzy stiera,

kde blaženosť nepominie,

ani šťastie neumiera.

3. Odpočinieš! Skončí cesta,

otočená priepasťami,

v bránach prekrásneho mesta,

v večnej sláve nad horami.

4. Nájdeš miesto k položeniu

tŕním ubolenej hlavy

tam, kde šarlát zemskej hany,

zmení Pán tvoj v rúcho slávy.

5. Odpočinieš, odpočinieš,

- nádej naša verná, istá,

- pri prameni vody živej,

v náručí Ježiša Krista.

Života beh i smrť riadi

572. ŽIVOTA BEH

1. Života beh i smrť riadi

večná Božia pravica.

Otcovská a milosrdná,

hoc v nej prút i palica.

Otcovská a milosrdná,

i keď cesta naša bludná

(: vháňa stud nám na líca. :)

2. Oslavujem Božiu vernosť,

Jeho lásku, dobrotu.

On i v smrti poteší ma,

prevedie ma k životu.

On i v smrti poteší ma,

v biede mnohej si ma všíma,

(: dáva krokom istotu. :)

3. Vyvyšujem Spasiteľa,

Pána Krista milého,

odpustil mi všetky hriechy,

keď som volal na Neho.

Odpustil mi všetky hriechy,

nezostávam bez útechy

(: dnes i času každého! :)