581. ACH, MÁRNOSŤ V SVETE
1. Ach, márnosť v svete nad
márnosti!
Niet ničoho v ňom stáleho;
on zhynúť musí v pýche, zlosti,
nič nečakajme od neho.
Hľa, v čom sa v svete
kocháme,
to zmizne než sa nazdáme.
2. Keď človek v najkrajšom je
kvete
a rozkošou len oplýva,
môž‘ zvädnúť ako tráva v lete,
keď kosy kov
sa ozýva.
Vek ľudský, to len pár je liet
a proti smrti lieku niet!
3. Čo prospeje nám sveta
sláva?
Čo dá nám jeho bohatstvo?
On krátku radosť klamnú máva,
v nej
vládne hriechu otroctvo.
Je ako para život náš;
až skončí, komu dušu dáš?
4. Dnes ešte milosti sú časy
a preradostnú zvesť je čuť.
Ó, vykroč úzkou cestou spásy,
len v Kristu
možno spočinúť.
Len On je poklad náš i diel,
Pán Ježiš, drahý Spasiteľ!
Нема коментара:
Постави коментар