Aká to slasť, keď príde koniec boju

589. AKÁ TO SLASŤ

1. Aká to slasť, keď príde koniec boju,

chválospev mieru zemou bude znieť.

Z cudziny zaletíme vo vlasť svoju,

v prekrásny domov, v nový, lepší svet.

Tam privíta nás rajská krása skvelá,

po zemskej púti cieľ svoj uzrieme,

padneme k nohám svojho Spasiteľa,

vďačne Ho oslavovať budeme.

2. Aká to slasť, keď v rúchu slávy večne

pred Božím trónom budeme sa skvieť,

radostne spievať v slasti nekonečnej,

zbavený navždy všetkých zemských bied.

Tam hriechu moc nám viacej neuškodí,

hoci dnes mnohý zvádzame s ňou boj.

Navždy sa skončia všetky sveta zvody,

strasti a žiale, strach i nepokoj.

3. Aká to slasť, keď svätej lásky plní

budeme navždy s Pánom Ježišom.

Najvyššia túžba srdca sa nám splní

v objatí Jeho v svetle najvyššom.

Tam naplní sa všetka nádej naša,

Pána keď uvidíme tvárou v tvár,

oslní nás tam večnej vlasti krása,

premení i nás Jeho slávy žiar.

4. Aká to slasť! Dnes o nej málo vieme,

nezrie ju oko, nečul o nej sluch,

nechápe myseľ, ale veriť smieme,

v Písme čo verne svedčí Svätý Duch.

Ta spejeme cestou Božou vpred stále,

zasvitne nám raz odpočinku deň,

stíšenie pravé, večné, dokonalé,

po ťažkej púti zasľúbená zem.