V deň hnevu a v deň odplaty

47. V DEŇ HNEVU

1. V deň hnevu a v deň odplaty,

v ňom živlov moc zem podvráti,

(jak proroci píšu svätí,)

hrôza a strach ľudstvom zvládne,

až v oblakoch Krista zhliadne;

všetko pred tým Sudcom schladne.

2. Nič v ten deň sa neukryje,

nenapraví, neobmyje;

každý zvie, jak to dnes žije.

Hriechy ľstivo zatajené,

krivdy blížnym spôsobené,

všetky budú odostrené.

3. Tam Sudcu už žiadne dary

neobmäkčia; z Božskej tvári

svätá spravodlivosť žiari.

Pred jej bleskom jak obstojíš

ty, ktorý si Krista svojíš,

ale hrešiť sa nebojíš?

4. Jezu, k nohám Tvojim padám,

ústa do prachu ukladám.

Skry ma v ranách Svojich, žiadam.

Dnes môžeš ma ešte obmyť,

očistiť, pred hnevom ukryť

a večnou slávou obdariť.

5. Ó, Ježišu! Až budem mrieť,

Ty údolie tieňu osvieť,

cez bolesti prúd ma preveď.

Až srdce moje zastane

a posledný dych ustane,

rozpomeň sa na mňa, Pane!

Uvidíme sa raz

46. UVIDÍME SA RAZ!

1. Uvidíme sa raz,

v deň velikého súdu,

až knihy otvoria,

zoznam mien odznel.

Aký bude to žiaľ,

keď navždy rozdelia nás!

V nebe ťa nevpustia,

lebo si nechcel!

2. Uvidíme sa raz

na tom velikom súde,

kde všetko vyjavia,

čos‘ v svete ukryl.

Čo krv neobmyla

Kristova, už nezmyje.

V nebe ťa nevpustia,

hriech ťa zahubil.

3. Uvidíme sa raz,

v deň velikého súdu;

ja vpravo, ty vľavo

na veky pôjdeš.

Ažs´ všetko utratil,

na čom tu srdce ľpelo,

- v tej ríši temnosti,

čo si tam počneš?

4. Uvidíme sa raz,

posledný raz, na súde;

až ja s Pánom svojím

v nebo zaletím,

tam pred bielym trónom

korunu, - ach, stratenú,

- s plačom tvoju, bratu,

sestra uvidím.

Samá krivda, samý žiaľ

45. SAMÁ KRIVDA, SAMÝ ŽIAĽ!

1. Samá krivda, samý žiaľ

naplnili sveta diaľ.

Nikde lásky, svetla nikde;

tonú duše v mrákotách.

2. Nechce ľudstvo Boha znať,

nechce Kristu chválu vzdať.

Nechce obeť Jeho prijať;

milšie mu je v hriechoch spať.

3. Láskou večnou pohŕda;

reč pravdy mu pritvrdá.

Poslov spásy tupí, vraždí,

vystrkuje v šíru diaľ.

4. A tieň zhuby letí níž,

čas pomsty prichádza blíž.

Ide k súdu On, ten svetom

posmievaný, Pán Ježiš.

5. Všetky krivdy strpené,

všetky srdcia zlomené,

pre Ježiša, pravdu Jeho,

- slávne budú pomstené.

Až zdvihne smrti vlna

44. AŽ ZDVIHNE SMRTI VLNA

1. Až zdvihne smrti vlna hlas
žalostný, desný raz
a ty sa budeš poberať
pred Boha zas,
ako tam činy zodpovieš,
priestupky, pády svoje?
Ako v tvár Sudcu pohliadneš,
ktorý zná dielo tvoje?

2. Posledná chvíľa plná múk,
posledný srdca zvuk
odznie - a dielo konané
vypadne z rúk.
Čímže sa potom potešíš,
až všetko, všetko stratíš
a nikdy, nikdy, nikdy viac
v svet sa už nenavrátiš?

3. Až Sudca prestol zaujal,
vinníkov predvolal
a knihu skutkov v ruky vzal,
aký to žiaľ!
Všetko tam nájde značené,
čo činili raz v svete.
To ukryté a tajené
bude Ním odostreté.

4. Ukáže kniha verne čas,
kedy a koľko ráz
Božieho Ducha, svedomia
umlčals‘ hlas.
Kedy si milosť odhodil,
pošliapal krv presvätú,
čo tiekla, abys‘ večne žil,
kropiac kríž i Golgotu.

5. Až tvojho Sudcu svätý hlas
vyriekne smutno raz:
„Odo Mňa choďte v záhubu,

Ja neznám vás!“
Pôjdeš, a s sebou nevezmeš
nádeje vo zmiernenie
trestu, bo niet viac milosti,
keď prišlo odsúdenie.