Až zdvihne smrti vlna

44. AŽ ZDVIHNE SMRTI VLNA

1. Až zdvihne smrti vlna hlas
žalostný, desný raz
a ty sa budeš poberať
pred Boha zas,
ako tam činy zodpovieš,
priestupky, pády svoje?
Ako v tvár Sudcu pohliadneš,
ktorý zná dielo tvoje?

2. Posledná chvíľa plná múk,
posledný srdca zvuk
odznie - a dielo konané
vypadne z rúk.
Čímže sa potom potešíš,
až všetko, všetko stratíš
a nikdy, nikdy, nikdy viac
v svet sa už nenavrátiš?

3. Až Sudca prestol zaujal,
vinníkov predvolal
a knihu skutkov v ruky vzal,
aký to žiaľ!
Všetko tam nájde značené,
čo činili raz v svete.
To ukryté a tajené
bude Ním odostreté.

4. Ukáže kniha verne čas,
kedy a koľko ráz
Božieho Ducha, svedomia
umlčals‘ hlas.
Kedy si milosť odhodil,
pošliapal krv presvätú,
čo tiekla, abys‘ večne žil,
kropiac kríž i Golgotu.

5. Až tvojho Sudcu svätý hlas
vyriekne smutno raz:
„Odo Mňa choďte v záhubu,

Ja neznám vás!“
Pôjdeš, a s sebou nevezmeš
nádeje vo zmiernenie
trestu, bo niet viac milosti,
keď prišlo odsúdenie.