Po dvoch cestách

39. PO DVOCH CESTÁCH

1. Po dvoch cestách speje ľudstva zhon;

jedna slávu, druhá žiaľu ston,

až skončila vážna žitia púť,

musí poskytnúť.

2. Cez dve brány možno dušiam prejsť;

ale len tou úzkou dá sa vojsť

ta, kde stíchli všetky sťažnosti:

v ríšu radosti.

3. Po ktorej ty ceste putuješ?

Akou bránou k cieľu smeruješ?

Obrátil si kroky k Sionu,

k Božiemu trónu?

4. Na širokej vládne zvod a hriech;

žalosť v srdci a na ústach smiech

kráčajú ňou duše stratené,

neobrátené.

5. Chceš ísť s nimi, duša úbohá?

Ešte ďalej chceš žiť bez Boha?

ó, rozváž, že cesta márnosti

skončí v žalosti!

6. Ach, ľahko je zblúdiť v hriechu kal;

no, nemôcť von z neho - aký žiaľ!

Aká bolesť musieť v Ňom zhynúť,

cieľ večný minúť!