Až príde smutná


40. AŽ PRÍDE SMUTNÁ.

1. Až príde smutná
smrti hodina,
posledné lúče svetla zapadnú,
srdce zastane, žitia jediná
sila sa zlomí, údy ochladnú,
- tak cieľ pred tebou,
púť už skončená:
Čo bude teraz s tebou,
duša stratená?

2. Po dlhé roky
Otec ťa volal:
„Ó, dieťa moje, vráť sa ku Mne, vráť!
Hriechy odpustím. Syna som ti dal.
Pred tebou večnosť; dokiaľ čas sa vráť!“
Ale tys‘ nešla,
a púť skončená:
Čo bude teraz s tebou,
duša stratená?

3. Pred Božou tvárou
zastať si musíš;
hriechy neskryješ, veď sú značené.
Milosť zhŕdanú viac nevyprosíš;
nebe pred Tebou už je zavrené!
V strašné hlbiny
pekla zhodená,
čo si tam teraz počneš,
duša stratená?

4. „Ešte nie som tam,“
povieš posmešne;
„som mladý, zdravý, môžem dlho žiť!“
Ó, ja ťa prosím, nežartuj hriešne!
Boh dnes ťa môže na máry zložiť.
Neznáš čas; púť snáď
dnes je skončená,
a ty na veky večne
budeš stratená!

5. Nežartuj hriešne
s Božou milosťou!
Ona je veľká no, má hranice!
To už skúsilo s hroznou žalosťou 
pred tebou hriešnych ľudí tisíce,
pre nich návratu
z pekla viac nieto!
Oni na veky večné
už sú stratení!




Нема коментара:

Постави коментар