Na skale viery

517. NA SKALE VIERY

1. Na skale viery a nádeje

dom stvoriť z Božej lásky,

to môže v tom svete celučkom

len zlaté srdce matky.

Zahojiť bolesti dieťaťa z nej prúdi túžba sladká,

odvracať života rany zlé,

to vie dobrá matka.

2. Za nocí bezsenných sa starať

o zdravie nemluvniatka,

v modlitbách nachádzať útechu,

to vie veriaca matka.

Pokorne trpieť a nezúfať, keď život nesie zmätky,

milovať verne a statočne

je podiel vernej matky.

3. No viesť svoje dieťa životu,

cesta žitia je vratká,

vo viere, láske a nádeji,

to vie len dobrá matka.

Víchrice, ktoré hubia deti, tie vzácne žitia statky,

najviacej pustošia na srdci

veriacej smelej matky.

4. K dieťaťu, čo život oklamal,

vzal šťastia milé sviatky,

nič pomoc vrúcnejšiu nedáva,

len nežný súcit matky.

Nikto sa vrúcnejšie nemodlí, by syn sa vrátil spiatky

zo sveta, v ktorom bol zablúdil,

len verné srdce matky.

Mamičkám (Deti, dnes do každej izbičky)

516. MAMIČKÁM

1. Deti, dnes do každej izbičky

postavte voňavé kytičky,

spievajte pieseň, čo začína:

„Hľa láska matkina!“

2. Po Božej vôli rok odlieta,

hlavičky detí si oblieta,

za rána, aj keď deň zhasína,

tá láska matkina.

3. Sťa anjel strážny bdie nad nami,

prácou i piesňou, aj slzami.

Modlí sa za dcéru, za syna,

tá láska matkina.

4. A kto už mamičku pochoval,

v srdci si obrázok zachoval,

po celý život si spomína,

čo láska matkina.

Ach, pamätám, tak veľmi často

515. ACH, PAMÄTÁM

1. Ach, pamätám, tak veľmi často v detstve svojom som

povrchne myslieval na milú matku a na dom.

A teraz, keď je mŕtva, o nej často rozmýšľam.

ó, Pane, povedz jej, že prídem tam!

Zbor: Ó, mama, vďačný som

ja tvojim modlitbám,

že túto nádej ja už v srdci mám:

že i ja prídem tam,

v ten krásny Boží chrám,

čakaj ma mama, aj ja prídem tam!

2. Tak ako márnotratný syn som od nej odišiel,

mama tak horko plakala, na to som nemyslel.

Vo dne i v noci prosila, by ma Boh chránil sám,

ó, Pane, povedz jej, že prídem tam!

Zbor: Ó, mama, vďačný som

ja tvojim modlitbám,

že túto nádej ja už v srdci mám:

že i ja prídem tam,

v ten krásny Boží chrám,

čakaj ma mama, aj ja prídem tam!

3. Tu prišla zvesť: „Bez meškania, by domov prišiel som!“

je to jej žiadosť posledná tu v dome pozemskom.

V smrteľných chvíľach prosila: „Bohu sa oddaj sám!“

Ó, Pane, povedz jej, že Ťa už znám!

Zbor: Ó, mama, vďačný som

ja tvojim modlitbám,

že túto nádej ja už v srdci mám:

že i ja prídem tam,

v ten krásny Boží chrám,

čakaj ma mama, aj ja prídem tam!

Hneval som Boha deň po dni

514. HNEVAL SOM BOHA

1. Hneval som Boha deň po dni,

pohŕdal danou milosťou,
opustil dom syn nezdarný,

matkine prosby šli za mnou.

Zbor: (: Domov idem :) a nový život žiť budem;

pretože matkine prosby

mňa cestou zhubnou stíhali.

2. Keď som púšťou sveta blúdil,

kde ma tiahla nádej klamná,

temer som sa v hriechu stratil,

no matka prosila za mňa.

Zbor: (: Domov idem :) a nový život žiť budem;

pretože matkine prosby

mňa cestou zhubnou stíhali.

3. Pán Ježiš, Ten všetko môže,

znovu na cestu vrátil ma,

vďaka buď Jemu z toho, že

matka sa modlila za mňa.

Zbor: (: Domov idem :) a nový život žiť budem;

pretože matkine prosby

mňa cestou zhubnou stíhali.