Neutekaj svetom sám

192. NEUTEKAJ SVETOM SÁM

1. Neutekaj svetom sám,

nepotrafíš k výšinám,

kde nám domov chystá

láska Božia čistá,

nezavítaš nikdy, nikdy tam.

2. Neutekaj v mrákotu,

minieš cestu k životu.

Smrti náruč kynie

tomu, v tmách kto hynie,

ponorený v večnú temnotu.

3. Ach, čože raz učiníš,

keď od Boha zablúdiš,

tvoje svetlo časné

až ti raz vyhasne,

to večné nikdy neuvidíš?

4. Zvon milosti odzvoní,

svätosť lásku zacloní,

čo sa Bohu skrylo,

čo sa nevrátilo,

to súd večnej smrti dohoní.

5. Zastaň, vráť sa, kým je čas!

Čuj, jak volá Boží hlas:

„Náručie vystieram,

túžobne ťa čakám;

poď, poď so Mnou v večný neba jas!“