262. MNE UŽ NEPOSTAČÍ
1. Mne už nepostačí čarokrásny
svet,
pravej už veľkosti nemôžem v ňom zrieť;
všetkom čo podáva rozkoš,
blaho, sláva,
(: už pre ducha môjho šťastia niet. :)
2. Ja len nebe hľadám, jeho
výšiny,
zdroj mieru a svetla. Domov jediný
pre dušu, čo prišla raz tam z
nekonečna,
(: zaodiata v rúcho neviny. :)
3. Ach, dnes ho už, hľa, má
blatom skalené,
postriebrené krídla, ťarchou zlomené,
nevládzu ju
povzniesť, ponad priepasť preniesť ...
(: a domova brány zavrené! :)
4. Čo môže jej podať šírošíry
svet,
keď v ňom utratila nevinnosti kvet?
Kde len klam ju čaká a neresť
storaká,
(: kde pomoci nikde nevidieť? :)
5. Preto cestu hľadám k zdroju
milosti,
ta, ta za Baránkom, plným ľútosti.
Tam chcem volať, prosiť, slzou
kríž Mu rosiť -
(: On si dušu drahú vyprostí. :)
6. Svätej Jeho krvi kvapka
jediná
stačí, by prišlo späť dobro, nevina;
rúcho bude biele, krídla zrastú cele,
(: dcéru si uvíta otčina. :)
7. No tak, Pane, k Tebe s
túžbou zalietam,
pokorne Ti žiadosť svoju predkladám:
Zažni, čo svet
zhasil, zachráň, čo si spasil!
(: Verím, čakám, s vďakou prijímam! :)
Нема коментара:
Постави коментар