Mne už nepostačí čarokrásny svet


262. MNE UŽ NEPOSTAČÍ

1. Mne už nepostačí čarokrásny svet,
pravej už veľkosti nemôžem v ňom zrieť;
všetkom čo podáva rozkoš, blaho, sláva,
(: už pre ducha môjho šťastia niet. :)

2. Ja len nebe hľadám, jeho výšiny,
zdroj mieru a svetla. Domov jediný
pre dušu, čo prišla raz tam z nekonečna,
(: zaodiata v rúcho neviny. :)

3. Ach, dnes ho už, hľa, má blatom skalené,
postriebrené krídla, ťarchou zlomené,
nevládzu ju povzniesť, ponad priepasť preniesť ...
(: a domova brány zavrené! :)

4. Čo môže jej podať šírošíry svet,
keď v ňom utratila nevinnosti kvet?
Kde len klam ju čaká a neresť storaká,
(: kde pomoci nikde nevidieť? :)

5. Preto cestu hľadám k zdroju milosti,
ta, ta za Baránkom, plným ľútosti.
Tam chcem volať, prosiť, slzou kríž Mu rosiť -
(: On si dušu drahú vyprostí. :)

6. Svätej Jeho krvi kvapka jediná
stačí, by prišlo späť dobro, nevina;
rúcho bude biele, krídla zrastú cele,
(: dcéru si uvíta otčina. :)

7. No tak, Pane, k Tebe s túžbou zalietam,
pokorne Ti žiadosť svoju predkladám:
Zažni, čo svet zhasil, zachráň, čo si spasil!
(: Verím, čakám, s vďakou prijímam! :)

Нема коментара:

Постави коментар