Tak vezmi ruky moje

261. TAK VEZMI RUKY MOJE

1. Tak vezmi ruky moje a veď ma sám,

cez úzkosti a boje až k cieľu tam.

Sám neviem ako chodiť, ó, Pane môj;

Ty ráč mňa, prosím, vodiť, vždy pri mne stoj.

2. Stíš srdce slabé v šťastí a pomiluj;

keď klesá v bojoch, v strasti, Ty posiluj.

Pri nohách Tvojich, Pane, keď spočinie,

nech stane sa čo stane, už nezhynie.

3. Bárs necítim, ó Kriste, vždy Tvoju moc,

viem, že povedieš iste i mňa cez noc.

Tak vezmi ruky moje, a veď ma sám

v nádherné ríše Svoje, ku cieľu tam.