Za Tebou, Pane môj, letí túžby let

119. ZA TEBOU, PANE MÔJ

1. Za Tebou, Pane môj, letí túžby let,

za Tebou, do slávy, v ten prekrásny svet,

kam si mi odišiel, prijať moc a česť,

tam, kde cieľ dosiahols‘ Svojich tvrdých ciest.

2. Ach v otcovskom lone teraz spočívaš,

za vernosť odmenu sladkú požívaš.

Zaujals‘ kráľovstvo, prestol večný sám.

Podmaní Boh ľudstvo Tebe k nohám, znám.

3. Viem, že vzdor velebe, ktorú v nebi máš,

i na mńa v nízkosti s láskou spomínaš.

Viem, že mńa miluješ, že i tam si môj,

že so mnou rozdeliť chceš raz podiel Svoj.

4. Viem, nás samotných v svete si nenechal,

žes’ Ducha vlastného v nútro naše dal.

V Ňom Ťa mám, i svetla, lásky, mieru zdroj.

Či v práci, či v snení pri mne si, a môj!

5. A predsa za Tebou letí túžby let

ta domov, k Otcovi, v ten nebeský svet.

Veď tu mám iba lúč, - tam je svetla žiar;

tu verím, - a tam Ťa uzriem tvárou v tvár!