Kto podá srdcu útechu?

540. KTO PODÁ SRDCU ÚTECHU?

1. Kto podá srdcu útechu?

Kto vyprostí ho z boja?

Kde nájde duša umdlená

žiadúcu ríš pokoja?

Oj, túži, túži prekročiť

jej prahy zlatoskvúce,

okúsiť blaho slobody,

ach, nemiznúce, ach, nemiznúce!

2. Znám ja tú ríšu blaženú;

sám vkročil som v jej brány.

Je kríž to Krista Ježiša,

sú sväté Jeho rany!

V nich srdce moje okrialo,

zmizla úzkosť tesklivá,

tam, tam sa duša ukryla

(: a odpočíva. :)

3. Tíšina, radosť, zmierenie

objali srdce moje,

keď pristúpil som ku krížu,

zložil tam hriechy svoje.

A keď raz prahy Jeho rán

prekročil som preskvúce,

rozbilo blaho v duši stan

(: si nemiznúce. :)

4. A teraz volám: „Poď, kto už

klesáš vo hriechu strasti;

poď i ty, ktorý blaženosť

hľadáš v sveta priepasti!

Čo nájdeš v nej, je tieň a klam;

dnes žiari, zajtra zhasne.

Poď so mnou k nebies výšinám;

(: tam svety krásne ...!“ :)