Do hlbokých vôd žiaľu súženia

541. DO HLBOKÝCH VÔD

1. Do hlbokých vôd žiaľu súženia

padám, a v svete niet spomoženia.

Márne za blahom zašlým pozerám;

márne po ľuďoch náruč vystieram.

Už len u Teba, Jezu, pomoc mám.

2. Ach, veď krv Tvoja, tá ma obmyla,

tá moje hriechy nad sneh zbielila.

Tys’ podal ruku hrebom zranenú;

Ty i dnes môžeš dušu zmorenú

potešiť, uviesť v ríšu blaženú.

3. Tak len na Teba pevne spolieham.

Sľúbil si pomoc, a Tys‘ pravda sám.

Dokonals‘ za mňa, ešte dokonáš.

Ach, veď Ty dobre biedu moju znáš

a prenesmiernu lásku k Svojim máš.