Keď slnka žiara, svetlo hviezd

569. KEĎ SLNKA ŽIARA

1. Keď slnka žiara, svetlo hviezd

(: hasne nám, :) tu milo padne ducha vzniesť,

(: hore tam, :) kde noci viacej nebýva,

bo denné svetlo nabýva

tá hviezda večne žiarivá:

(: Ježiš sám! :)

2. Keď vôkol nás sa vzmáha hriech,

(: lesť a klam, :) duch rád obráti viery beh

(: hore, tam :) kde mier už vanie po boji,

a všetky búrky spokojí

a všetky rany zahojí

(: Ježiš sám! :)

3. Keď priateľ „s Bohom!“ posledné

(: dáva nám, :) tu rád duch smutný pohliadne

(: k nebu, tam, :) kde zatíchol už každý ston,

bo stihnutý je spásy trón,

a stiera slzy z očí On,

Ježiš sám, Ježiš sám!