187. ZNÁM ZVLÁŠTNU RIEKU.
1. Znám zvláštnu rieku, ktorej
nádherný prúd
tak tichučko tečie cez zem;
žiari a svieti on jak ohnivý
blesk.
Čo to za vody sú, ja viem.
Zbor: Ó,
duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne
kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
2. Kamkoľvek slávny prúd ten
sa rozleje,
tam v srdci zvládne blaho, jas;
bo vyprostené z bôľov a
starostí
už žehnania okúša čas
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
3. Vody tie sú veľmi hlboké,
jasné;
jemná, milostná chuť je ich;
ony liečia chorých, posilnia divne,
očistia najnečistejších.
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
4. Áno, voda živá je ten
slávny prúd;
Ježiš v nej podáva Seba.
On predrahú vzácnu a presvätú krv,
hriešniku, vylial za teba.
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
5. „Kto žízniš, poď a napi sa
do sýta!“
tak nevesta, Duch volajú.
Len tí, čo v tomto prúde sa umyli,
tvár Božiu v sláve zrieť majú.
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.
Нема коментара:
Постави коментар