Znám zvláštnu rieku


187. ZNÁM ZVLÁŠTNU RIEKU.

1. Znám zvláštnu rieku, ktorej nádherný prúd
tak tichučko tečie cez zem;
žiari a svieti on jak ohnivý blesk.
Čo to za vody sú, ja viem.
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.

2. Kamkoľvek slávny prúd ten sa rozleje,
tam v srdci zvládne blaho, jas;
bo vyprostené z bôľov a starostí
už žehnania okúša čas
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.


3. Vody tie sú veľmi hlboké, jasné;
jemná, milostná chuť je ich;
ony liečia chorých, posilnia divne,
očistia najnečistejších.
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.


4. Áno, voda živá je ten slávny prúd;
Ježiš v nej podáva Seba.
On predrahú vzácnu a presvätú krv,
hriešniku, vylial za teba.
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.


5. „Kto žízniš, poď a napi sa do sýta!“
tak nevesta, Duch volajú.
Len tí, čo v tomto prúde sa umyli,
tvár Božiu v sláve zrieť majú.
Zbor: Ó, duša, prosím ťa, ach, poď;
vnor sa do predivných tých vôd!
Ony tečú mocne kol teba;
ó, ver, že i pre teba.


Нема коментара:

Постави коментар