443. ŽE ÚZKA JE TÁ CESTA
1. Že úzka je tá cesta vysoko
v ríšu pokoja a večnej slasti?
Že oceánom žitia divoko
zmietajú
dušu tône a strasti?
Nič to, bárs nutno povedať: Áno.
Veď noc sa minie
a svitne ráno,
(: a svitne ráno! :)
2. Že často pichne osteň
sklamania
v svete, kde nieto lásky ni vďaky?
Len krivdy, útisk, bolesť
zaznania,
čierneho hriechu búrlivé mraky?
Nič to! Veď z jasku, keď vlak vyletí
na druhej strane (: zrie
krajšie svety. :)
3. Že cez strminy a cez
priepasti
duša kresťana putuje k sláve?
Že tŕňoveniec hany, bolesti
spočinie neraz na biednej hlave
Nič to! Bárs desný rachot je hromov,
On
volá: „Takto (: ide sa domov!“ :)
Нема коментара:
Постави коментар