164. VERIŤ MAL BYS‘
1. Veriť mal bys‘, bratu milý,
ach, a ty pochybuješ!
Mal bys‘ volať k zľutovníku,
ty Mu nedôveruješ.
Zbor: Ver
poslušne, zapri seba,
otvorí sa brána neba!
Boh keď dal Syna k spaseniu,
On dá i silu k vereniu.
2. Ver!
viera prenáša hory,
a púšť v raj premeňuje;
jej sa každý odpor korí,
večnou pravdou bojuje.
Zbor: Ver poslušne, zapri seba,
otvorí sa brána neba!
Boh keď dal Syna k spaseniu,
On dá i silu k vereniu.
3. Prejde cez oheň i vodu,
nič proti nej nemôže,
pre ňu nemáš zlú príhodu,
ona všetko premôže.
Zbor: Ver poslušne, zapri seba,
otvorí sa brána neba!
Boh keď dal Syna k spaseniu,
On dá i silu k vereniu.
4. Viera dáva duši krídla,
viera k Bohu zdvihuje,
prenikne cez mŕtvych bydlá,
mesto večné spatruje.
Zbor: Ver poslušne, zapri seba,
otvorí sa brána neba!
Boh keď dal Syna k spaseniu,
On dá i silu k vereniu.
5. Akže
klesáš v krutom boji,
chop sa viery, obstojíš!
Viera i svet, hriech premáha,
v
boji silu vymáha.
Zbor: Ver poslušne, zapri seba,
otvorí sa brána neba!
Boh keď dal Syna k spaseniu,
On dá i silu k vereniu.
6. A ak si už ustal čakať
a
vzmáha sa viery boj,
len ver! Boh chce vždy pomoc dať,
i ten vzácny svoj
pokoj.
Zbor: Ver poslušne, zapri seba,
otvorí sa brána neba!
Boh keď dal Syna k spaseniu,
On dá i silu k vereniu.
7. Ó. ver i tam, kde pomoci
duša sa nenádeje,
i po najtmavejšej noci
žiara dňa sa zaskveje!
Zbor: Ver poslušne, zapri seba,
otvorí sa brána neba!
Boh keď dal Syna k spaseniu,
On dá i silu k vereniu.
Нема коментара:
Постави коментар