Tak často viery zrak

384. TAK ČASTO

1. Tak často, často viery zrak sa zahaľuje v čierny mrak

a v srdci plnom úzkosti sa smútok rozhostí.

V tom upriem k nebu pohľad svoj a zvolám: „Pane, pri mne stoj!“

On radosť hotový je dať a pokoj v srdce vliať.

2. Na Spasiteľa spomínam, jak krvácal na kríži z rán

a život svoj v hrob položil, by som ja večne žil.

Však vrúcny vznesiem v nebies ríš: „Ó, Bože veľký, čuj ma čuj!

Ja obeť darom srdca dám, by v ňom svoj mal si chrám.

3. V tom pieseň viery veselá sa srdcom mojím zachvela,

a radosť sila, nadšenie, že plesám blažene.

Až skončím pozemský svoj diel a stihnem večný žitia cieľ,

tam zmizne smútok docela / u nôh Spasiteľa.