Škoda je, kochať sveta krásy

4. ŠKODA JE KOCHAŤ

1. Škoda je, kochať sveta krásy;

škoda žiť zemi tejto len.

Uderí chvíľa rozlúčenia,

a blaho zmizne ako sen.

Utratí svoju sladkú moc,

a srdcom zvládne žiaľu noc.

2. No, až sme my raz zakúsili,

ten život prostý lúčenia,

až sme prah raja prekročili,

kde niet už žiaľov, trápenia,

až zrieme večnú svetla vlasť:

Ó, akáže to bude slasť!

3. Až On nás zavrie v náruč svoju,

Ježiš, Syn Boží, hore tam,

až uvedie nás k lásky zdroju,

ku trónu, kde Boh sídli sám,

tam, kde už každý zmizol tieň:

Ó, akýže to bude deň!

4. Vysoko vznes sa duša drahá,

ku zdrojom žitia večného.

Na zemi nieto tebe blaha,

niet ideálu pravého.

Kam oko pozrie, všetko klam.

No, nesmúť, pravda sídli tam!