560. POĎ, POĎ, SMUTNÁ DUŠA!
1. Poď, poď smutná duša, poď a
zlož svoj žiaľ
Ježišovi v náruč, On tiež bôľ poznal.
Čelo rozpálené priviň
k srdcu tam
a zomdlenú hlavu k Jeho kolenám.
2. On ťa neopustí, ani nesúdi;
jak ľahko srdce v hriechu zablúdi.
V náruč Si ťa zavrie, slzu zotrie z
rias,
„Ver len!“ zašepká ti; „bude dobre zas!“
Нема коментара:
Постави коментар