Ó, zver len cesty svoje

401. Ó, ZVER LEN CESTY

1. Ó, zver len cesty svoje

a srdca svojho tiaž,

keď prídu nepokoje,

len Tomu, čo má stráž,

čo riadi hviezdne dráhy,

zem zdobí rúchom krás;

On cestu z púšte zjaví,

(: až príde Jeho čas. :)

2. Ver neochvejne Bohu

On dieťa svoje zná

a tvoju prácu mnohú

sám slávne dokoná.

Len nedaj starosťami

sa zdeptať, umoriť.

Kto v prosbách neustáva,

(: ten vierou bude žiť. :)

3. Pán ciest má na tisíce,

tmu mení na svetlo,

jas dáva z povíchrice

a lieči dobrom zlo.

Kto vztiahne ruku na nás?

Sme z Jeho kosti kosť.

Keď žehná dielu svojmu,

(: kto povie Jemu dosť? :)

4. A keď aj z pekla vojom

sám diabol do nás tne,

Boh večný v pláne svojom

sa nikdy nepohne.

Čo raz On v srdci zložil,

by oslávil sa v nás,

aj keď dnes mlčiac čaká,

(: to všetko splní raz! :)