Ó, nádeja, svetlo tmavej noci

551. Ó, NÁDEJA!

1. Ó, nádeja, svetlo tmavej noci!

Ochotne Tvoj záblesk stopujem.

Keď svet ako cudzincom mnou zhŕda,

so mnou on, ja s ním sa sužujem.

Čo na tom, že teraz v Mešech som?

Zvečerí sa, príde oddych v Segor nebeskom.

2. Ó, nádeja, tvoje hviezdy mieru

už mi svietia z brehov večnosti.

Roztúžene hľadím v tamtie kraje;

lež bez smrti nieto radosti.

Tak mri s Kristom, srdce, mysli let!

V blažený ťa vedie hviezda betlehemská svet.

3. Ešte jeden odpočinok kynie

tým, čo smelo niesli kríža strasť.

Áno, i tu bojovníkom verným

dá Pán skúsiť víťazstva už slasť.

I vzdor biedam viera jasať smie!

A nádeja? Ó, tá žiari, kde najviac sa tmie.

4. Ó, vlasť večná! Túži duša moja

po nádhernej tvojej tíšine,

vlastná vôľa navždy kde sa zlomí,

a zbúrená myseľ spočinie.

Samochvály tam súc sprostený,

vzdám česť Bohu za nádeje zásvit blažený!