523. Ó, BOŽE, OTČE NÁŠ
1. Ó, Bože, Otče náš, že
štedrou rukou si žehnal
a zdar mala práca naša,
z tej dobroty dnes srdcia
vďačne bijú
a vďaky, chvály ples sa k Tebe vznáša.
2. Milosť Tvoja svet
dobrodením plní, Tvoja láska
nevystihlá lúky zdobí
a pole bujnou úrodou sa
vlní,
kde zem kyprú orali ťažké pluhy.
3. Však márne orali by, bys‘
Ty, Pane, sám nebol
vzrastu dával svojou mocou.
Bys‘ nedal dňa, keď slnko
svieti jasne,
a nezalieval dažďom, v noci rosou.
4. Nehľadel si na hriechy naše
mnohé, dážď svieži
si a teplo slnka dával;
že na hriešnych to požehnanie
zlietne,
Ty vedel si, a predsa neustával.
5. I keď si nesplnil všetky
naše túžby, chované
mnohými v svojej ľudskej hrudi,
aj v tom je tvoje večné
zľutovanie,
budí pre tvoje dietky dobro pravé.
6. Ó,
prijmi vďaku, Bože všemohúci, darca všetkého
dobrého, čo máme, nech tvorstva
Tvojho spev sa spojí vrúcny,
tak Tebe vďaku srdca prinášame.
Нема коментара:
Постави коментар