Ó, aké blaho dušu mi plní

276. Ó, AKÉ BLAHO!

1. Ó, aké blaho dušu mi plní

a aká radosť srdcom sa vlní,

v náručí Pána ticho keď dliem

a v Jeho oči hľadieť smiem.

Zbor: Tie Jeho oči! Láska z nich žiari,

jediný pohľad zaženie z tvári

mne všetok tieň a starosti mrak;

niečo z tej žiare prejde v môj zrak.

2. Mladosti rozkoš rýchle sa ruší,

ako kvet, keď ho letná páľ suší.

Všetko má žitia i smrti deň,

večne je živý Ježiš len.

Zbor: Tie Jeho oči! Láska z nich žiari,

jediný pohľad zaženie z tvári

mne všetok tieň a starosti mrak;

niečo z tej žiare prejde v môj zrak.

3. Priateľov láska krátko trváva,

a každé šťastie koniec tiež máva

a každé svetlo vrhá svoj tieň;

vždy jasno svieti Ježiš len!

Zbor: Tie Jeho oči! Láska z nich žiari,

jediný pohľad zaženie z tvári

mne všetok tieň a starosti mrak;

niečo z tej žiare prejde v môj zrak.

4. I moje telo ku hrobu speje.

Nech! Keď len náruč Pána ma hreje.

Na Jeho prsiach sladko je mrieť;

tak novým zrakom v tvár Mu zrieť.

Zbor: Tie Jeho oči! Láska z nich žiari,

jediný pohľad zaženie z tvári

mne všetok tieň a starosti mrak;

niečo z tej žiare prejde v môj zrak.