Nesmúť, nežiaľ, duša moja

436. NESMÚŤ, NEŽIAĽ

1. Nesmúť, nežiaľ, duša moja,

že je hriechu plný svet,

ideálom, dobru, láske

že v ňom nikde miesta niet?

Príde, príde doba krásna,

ktorá všetko odkľaje,

nad zemou až vykúpenou

Kristov prápor zavlaje.

2. Nesmúť, nežiaľ, že sa stmieva,

lúče lásky zhášajú,

v sebectva že čierne mraky

národy sa hrúžajú,

viera v Božiu moc sa tratí,

bez nádeje skvitá kvet,

v nenávisti čierny prístrach

opanúva celý svet.

3. Nesmúť, nežiaľ, že prúd špiny

zaplavuje krajiny,

a že ľudstvo nechce hľadať

čistoty zdroj jediný.

Darmo prišla svetu spása,

darmo tiekla krv svätá,

darmo čneje nad horami

zeme hora Golgota.

4. Nesmúť, nežiaľ, chop sa práce,

miluj, dúfaj, blaž a svieť.

Nesmie všetko v bahne zhynúť,

vzácne perly kryje svet.

Diamanty v blate kalnom

v čiernej hrude zavrené,

sú to duše, krvou Krista

k večnej kráse kúpené!