Na Golgaty slávnej výšine

97. NA GOLGATY SLÁVNEJ VÝŠINE

1. Na Golgaty slávnej výšine

čaká ľudstvo spása jedine.

Tam Baránok Boží presvätý,

na kríži, ach hrozne rozpätý,

volá v mukách v smrti hodine:

„Ó, hriešniku, žíznim za teba!

Ó, poď ku mne; za teba,

ó, poď ku mne; Ja ťa spasím!“

2. Zem sa trasie, skaly pukajú,

svätí z hrobov živí vstávajú.

Slnce hasne, svetom padla noc;

ľudské srdcia zviera strachu moc.

Opona sa trhá v svätyni.

Ježiš volá: „Žíznim hriešniku!

Ó, poď ku mne, hriešniku!

Ó, poď ku mne; Ja ťa spasím!“

3. Hľa, koruna z tŕnia rozryla

čelo, na ňom svätosť sídlila.

Vidíš, ako srdce ustáva?

Vidíš, ako Ježiš skonáva?

Čuj, s posledným dychom čo volá:

Ó, hriešniku, žíznim po tebe!

Ach, poď ku mne; po tebe!

Ach, poď ku mne; Ja ťa spasím!“

4. Ó, hriešniku, prečo odchádzaš?

Prečo srdce svoje zatváraš?

Čie priestupky sú to súdené?

Čie krivdy, ach, na Ňom pomstené?

Kto tú smrť strašlivú zavinil?

Ja a ty, hriešniku! Ach, tak poď

na Golgatu; poď, ó poď

k Ježišovi! On ťa spasí!