307. MY SME UŽ TVOJI!
1. My sme už Tvoji, Pane
Ježiši,
a večne Tvoji chceme byť.
Drahos‘ nás kúpil, Kráľu najvyšší;
ó, tak len Tebe chceme žiť.
V svete niet radosti, niet v ňom blaženosti;
pravé svetlo len Ty, len Ty
máš.
Od lásky Tvojej kto nás odlúči,
kto zničí, slávny Bože náš?
2. Za Tebou chceme svetom
studeným
so svetlom v ruke putovať
a
bratom, sestrám v hriechoch strateným
o Tvojej láske zvestovať;
z
väzby vymanenie, milosť, odpustenie
že aj pre nich v hojnej miere máš,
a až
len prídu s prosbou, vzdychaním,
to všetko že im vďačne dáš.
3. Bárs vedie cesta k nebies
Sionu
cez Getsemane, Golgatu,
keď len dovedie k Božiemu trónu
a v večnej slávy ríš svätú.
Nieto pokušenia, ani
utrpenia,
v ktorom bys‘ nám sily nepoprial.
Tvoji sme. Pane, v
smrti, v živote.
Ó, prijmi vonnú obeť chvál!
Нема коментара:
Постави коментар