Kráľu nebies

22. KRÁĹU NEBIES!

1. Kráľu nebies! Kto vypovie mena Tvojho moc?

Kto ku dielu, ktoré konáš, dá Tebe pomoc?

Len ten žije, na koho Ty v láske pohliadneš,

svety vstali, svety padnú, keď Ty povelieš.

2. Panovníče milovaný, kto ťa pochopí?

Ty stál si raz nad hrôzami sveta potopy.

Ty ešte raz pohneš nebom, zeme základy:

dych úst Tvojich bezbožníka razom zahladí.

3. Kráľu slávny! Tak veľká je mena Tvojho moc!

A strpel si boľasť, hanu, smrti strašnú noc.

Utrpením dietok Tvojich znižuje Ťa svet;

všetko máš, a hľa, na zemi miesta Tebe niet!

4. Ó, Kráľu náš vyvýšený! Teba vzývame,

srdcia v láske k nohám Tvojim svätým skladáme.

Tebe slúžiť, za Teba mrieť na zemi náš diel,

s Tebou večne v sláve tróniť žitia nášho cieľ.