Keď všetko opustí ťa

252. KEĎ VŠETKO OPUSTÍ

1. Keď všetko opustí Ťa,

ja verným chcem Ti byť;

nech nevyhasne celkom na svete vďaky svit.

Za mňa si trpel bolesť,

za mňa smrť zniesols‘ sám.

Ó, s radosťou Ti za to na veky srdce dám.

2. Ach, často horko plačem,

že Tys‘ tak musel mrieť,

a mnohý z Tvojich na to zabúda, ľúbi svet.

Ty, láskou premožený

tak mnohos‘ vykonal,

a čo máš za odmenu? Nelásku, nevďak, žiaľ!

3. Ty, dosiaľ plný lásky,

každému pomáhaš,

a osteň zabudnutia vernosťou premáhaš.

Na koniec verná láska

predsa len zvíťazí,

zahreje srdcia, cestu do nich si prerazí.

4. Ja som ťa prijal, Jezu;

ja na vždy chcem byť Tvoj!

Ó, drž ma pevno v rukách, nepusti, Pane môj.

I bratia moji vzhliadnu

k nebesiam v túžbe raz,

a plní lásky svätej padnú Ti k nohám zas.