122. JA HĹADÍM NASPÄŤ
1. Ja hľadím naspäť, v to
večnosti ráno,
keď hviezdy ranné spievali s rozkošou
a milovaný Syn odvetil
„Áno!“
na dotaz Otcov: „Chceš sa stať obeťou?“
Korunu slávy z hlavy pri
tom si sňal,
na veky Bohu (: Seba v službu poddal. :)
2. Ja
hľadím naspäť, hore na Golgatu,
na Víťaza tam, Jeho zomieranie.
Vidím tiecť
krv tú nevinnú a svätú
za cudzie hriechy, cudzie previnenie.
Hľadím ...
Ach, celé srdce sa mi vzruší,
veď zriem! hľa, samú (: lásku k mojej duši. :)
3. Ja
hľadím naspäť, na ten deň presvätý,
v ňom otvorili nebeské sa brány,
že by
On, Víťaz a obeť Golgaty,
vrátiť sa mohol v domov milovaný,
keď čakala naň
Otca náruč vrelá,
trón večný, palma (: i koruna skvelá. :)
4. Ja hľadím za tie zatvorené
brány,
v ten bezbolestnej blaženosti stánok,
kde v blesku slávy dlie dnes
milovaný,
Velekňaz i Kráľ i Boží Baránok,
a domov svojim vykúpeným chystá,
On, Ježiš Kristus, (: láska Božia čistá. :)
5. Ja
čakám, kedy ten slávny deň príde,
ó, kde pustí Boh nám na zem Jeho zas.
Čakám volanie: „Vstaňte, Ženích ide!
Poďte na svadbu rýchlo, už - už je čas!“
Túžobne čakám
- lampa moja horí ...
Ach, kedyže sa (:
brána tá otvorí? :)
Нема коментара:
Постави коментар