Ja hľadím naspäť


122. JA HĹADÍM NASPÄŤ

1. Ja hľadím naspäť, v to večnosti ráno,
keď hviezdy ranné spievali s rozkošou
a milovaný Syn odvetil „Áno!“
na dotaz Otcov: „Chceš sa stať obeťou?“
Korunu slávy z hlavy pri tom si sňal,
na veky Bohu (: Seba v službu poddal. :)

2. Ja hľadím naspäť, hore na Golgatu,
na Víťaza tam, Jeho zomieranie.
Vidím tiecť krv tú nevinnú a svätú
za cudzie hriechy, cudzie previnenie.
Hľadím ... Ach, celé srdce sa mi vzruší,
veď zriem! hľa, samú (: lásku k mojej duši. :)

3. Ja hľadím naspäť, na ten deň presvätý,
v ňom otvorili nebeské sa brány,
že by On, Víťaz a obeť Golgaty,
vrátiť sa mohol v domov milovaný,
keď čakala naň Otca náruč vrelá,
trón večný, palma (: i koruna skvelá. :)

4. Ja hľadím za tie zatvorené brány,
v ten bezbolestnej blaženosti stánok,
kde v blesku slávy dlie dnes milovaný,
Velekňaz i Kráľ i Boží Baránok,
a domov svojim vykúpeným chystá,
On, Ježiš Kristus, (: láska Božia čistá. :)

5. Ja čakám, kedy ten slávny deň príde,
ó, kde pustí Boh nám na zem Jeho zas.
Čakám volanie: „Vstaňte, Ženích ide!
Poďte na svadbu rýchlo, už - už je čas!“
Túžobne čakám - lampa moja horí ...
Ach, kedyže sa (: brána tá otvorí? :)



Нема коментара:

Постави коментар